sobota 24. prosince 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 10



Talyn sa vrátil do spálne s dvomi mokrými utierkami. Uisťujúc sa, že nevidí jeho oči, vkĺzol späť do postele a jednu podal Felicii.
„Si v poriadku?“
„Bolesť hlavy.“ Prikryl si oči jednou rukou.
„Chúďatko. Môžem ti s niečím pomôcť?“ ľahla si na neho.
„Vypni svetlo... prosím.“
„Iste.“ Pritúlila sa k nemu.

Talyn neznášal, že jej musel klamať, ale nič dobré by nevzišlo zo zistenia, že ho posadla Zúrivosť. Bola to vzácna, vzácna genetická chyba, ktorá prechádzala líniami u samcov. Na základe legendy o trinástich Vojnových Haukoch, ktorí bránili ich domovskú planétu pred útočníkmi, vedel, že táto zvláštnosť koluje aj v DNA jeho otca – bolo to skoro rovnaké prekliate ako tá, ktorá kolovala v DNA jeho matky. Vzhľadom na otcovo opustenie, predpokladal, že to zaniklo pri nich dvoch.
Mohol som byť ešte viac divný?
Nie. On bol ten šťastný bastard, ktorý zdedil nie jednu, ale rovno dve najviac recesívne zvláštnosti v celej Andarii.
Wohooo!
Aspoň to vysvetľuje jeho divoké pocity k Felícii a zvláštny pokoj, ktorý mal vždy, keď bola nablízku. Prečo bol tak ochranársky voči nej. Nadprodukcia oxytocinu a vasopresinu v mozgu spôsobovali, že tí, čo mali Zúrivosť, boli nadmieru ochranársky a majetnícky voči svojím samiciam. Z nejakého dôvodu sa to takmer vždy objavilo do hodiny po prvom sexe. Zvyčajne, keď oxytocím a vasopresín ustúpia na normálnu hladinu, oči sa vrátia do normálu. Vo veľmi vzácnych a extrémnych prípadoch, ostanú oči červené navždy. Našťastie pre neho – aj to sa vyskytuje v otcovej línii.
Inak povedané, bol v sračkách. Ak bol samec ženatý, v ich kultúre sa to považovalo za najviac žiaducu vlastnosť.
Výsmech. Poníženie. Všetky jeho predchádzajúce poníženie budú teraz pôsobiť ako nič. Nepoznal Feliciu dosť nato, aby vedel odhadnúť jej reakciu na takéto zistenie. Možno to privíta, zľakne sa alebo to použije proti nemu.
Prvá možnosť bol ten najlepší scenár. Ďalšie dve boli desivé. Ak ju to vydesí, opustí ho, on bude kráľovsky v prdeli, keďže ona je to jediné, čo v živote potrebuje. Horší prípad, bude ním manipulovať vediac, že pre ňu spraví všetko.
Aj zomrie.
Prečo, bohovia?
Jeho život stál za hovno už bez tak. Naozaj nepotreboval nič pridávať k jeho mizérii. Zvlášť Zúrivosť.
Môžeš to napraviť.
S šťastím to vyprchá do rána a môže si kúpiť farebné kontaktné šošovky na zakrytie. Nikto to nikdy nezistí.
Dúfal v to.
Prosím, nech som ráno normálny. Iste by mu bohovia mohli dať aspoň malé zľutovanie.
Hej, určite...


Talyn ráno pomaly vstal. Na štrbinu otvoril oči, aby sa uistil, že je v izbe sám. Našťastie bol. Zhlboka vydýchol na znak úľavy, pretočil sa z postele a odišiel do kúpeľne skontrolovať si oči.
Opäť boli biele.
Ďakujem, bohovia! Vďačný sa rýchlo okúpal a obliekol. Nedotkne sa opäť Felicii, kým tento problém nevyrieši. V tomto momente, aj najmenší bozk by priniesol Zúrivosť späť. Teraz sa len musel dostať k očnému lekárovi bez jeho matky alebo Felicii, ktoré by mali kopu otázok.
No ták. To musím zvládnuť.
Kúsajúc si peru, vybral sa po byte a našiel svoju matku, ktorá bola v kuchyni.
Dočerta.
„Kde je Felicia?“ opýtal sa.
„Išla na skúšku.“
„Oh, dobre.“
„Si hladný?“
„Iste.“ Sadol si na barovú stoličku, kým mu matka chystala misku cereálii.
„Prečo nejdeš späť do postele? Prinesiem ti to.“
Ak by mohol. „Potrebujem pustiť vôdzku, než sa Felicia vráti.“
„Zlatko—”
„Mám...“ Hľadal niečo, ako by mohol klamať, ale pravda z neho vyšla von skôr, ako to mohol zastaviť.
„Posadla ma Zúrivosť.“
Upustila misku z rúk. Šla priamo k zemi a roztrieštila sa na kúsky.
Preklínajúc, rýchlo zozbierala črepy. „Čo?“
Talyn prikývol. „Felicia to nevie. A musím to udržať v tajnosti. Pred každým.“
Vytreštila oči, upratala neporiadok a pripravila mu druhú misku. „Myslíš kontaktné šošovky?“
„Áno. Bude to fungovať?“
„Neviem. Ale stojí to za pokus. Okamžite ti nejaké zabezpečím.“
„Ďakujem.“
Položila misku pred neho a ruku mu položila na líce.
„Moje chúďatko.“ Pohladila ho po vlasoch. „Len si prajem, aby ste boli zosobášení.“
„Ja tiež. Tým by boli veci jednoduchšie.“
Jeho matka prikývla. „Ako to chceš pre ňou schovávať?“
„Klamal som jej minulú noc a cítim sa ako sračka. Neznášam to robiť.“
„Nemal si na výber.“
„To mi to nerobí o nič ľahšie.“
Pohladila ho po ramene. „A to ťa robí dobrým mužom. To ma robí hrdou matkou.“ Pobozkala ho na líce. „Teraz si zjedz raňajky a choď späť do postele. Ja zoženiem šošovky a vrátim sa čo najskôr.“
„Ďakujem.“
Dotkla sa ho lícom. „Drž sa ďalej od Felícii, kým sa nevrátim.“
„Neboj sa. Na to som už myslel.“
Jeho matka schmatla peňaženku a nechala ho samého.
Talyn dojedol a vydal sa do spálne prečítať si svoje nové rozkazy. Práve dočítaval celú zložku, keď matka vstúpila do miestnosti.
Podala mu malú tašku. „Doniesla som ti dva páry na vyskúšanie. Keď ti sadnú, ľahko zoženieš ďalšie.“
„Ďakujem.“ Vstal a šiel si ich vyskúšať.
Matka ho nasledovala do kúpeľne a rozprávala, kým sa on snažil prísť na spôsob, ako si ich nasadiť. „Čo si myslíš o svojom novom poste?“
„Vyzerá do náramne dobre. Extrémne pohodlne. Zrejme budem tlstý a lenivý z toho.“
Zasmiala sa. „Asi by si mal predtým nabrať na váhe.“
Jemne umyl šošovku a vložil si ju do oka. „Hej, určite. Už teraz vážim ako transport.“
Spravil grimasu pri tom zvláštnom pocite zo šošoviek. Zažmurkal a otočil sa na matku. „Ako?“
„Skvelé. Ani by som nepovedala, že máš šošovky.“
„Áno, ale zatiaľ nemám červené oči pod nimi.“ Vložil si do oka aj druhú.
„Takže, je niečo, čo by som o práci v paláci mal vedieť?“
„Len si pamätaj, že sa nemôžeš stretnúť pohľadom s nikým z kráľovskej rodiny. A nemôžeš ich udrieť. To je automaticky trest smrti.“
Musel sa nútiť, aby si nešúchal oči. „Prečo si myslíš, že by som niekoho z nich udrel?“
„Úprimne? Jullien vie byť arogantný idiot. Ja sama som bola v pokušení niekoľkokrát. Je veľmi blahosklonný k svojmu personálu. Počula som od dobrých zdrojov, že jeho komorník mu pľuje do jedla. A nechceš vedieť, čo ďalšie sa tam robí. Takže nikdy nič nejedz, čo bude v jeho okolí.“
Talyn bol zdesený z tej trúfalosti. „Myslíš to vážne?“
„Áno, ale ako som povedala, málokedy je bez svojej stráže. Odkedy ho strážia, stali sa imúnni voči jeho šarmu. Najviac sa sťažujú na hluk, ktorý robí počas sexu. Ale pre všetkých ostatných je to hra na jeho zneužívanie.“
„Skvelé.“
Prikývla. „Taktiež budeš musieť podpísať prísahu o nezverejňovaní informácii a vykonať kráľovskú prísahu.“
„To už som spravil.“
„Toto je iná prísaha ako tá, ktorú si mal pri vstupe do armády. Toto nie je o národnej bezpečnosti, ale skôr o bezpečnosti tajomstiev kráľovskej rodiny.“
„Ako to?“
„Dve najväčšie tajomstvá, na ktoré prídeš hneď v prvý deň sú, TizirahTylie je lesbička a TizirahCairistiona je tak trochu blázon.“
Vyvalil oči, ako prechádzal späť do postele. „Čo?“
Prikyvujúc, zhlboka vydýchla. „Je to smutné. Zbožňujem Cairistionu. Na rozdiel od jej matky a Julliena má dobré srdce. Len nedokáže prijať fakt, že jej syn je mŕtvy. Čas od času ju uvidíš blúdiť chodbami hľadajúc Nykyriana. Neustále mieri smerom k Jullienovmu krídlu paláca, miestu, ktoré zdieľali chlapci spoločne. Pravdepodobne sa ťa aj opýta tisíckrát, či si ho nevidel, alebo či ho nepoznáš. Len jej povedz, že je to v poriadku a pomôž jej späť do jej komnaty. Čokoľvek, len nechoď po lieky alebo do spálne pre nič. Nikto sa nesmie dotýkať ich osobných vecí. Nechala by ťa popraviť.“
Vau, to bolo extrémne.
„Čo sa mu stalo?“
„Zomrel v požiari v škole, keď bol ešte chlapec. V tom čase bola hlavná veliteľka armády. V zlomku sekundy stratila rozum a už sa nevyliečila.“
„To je na hovno.“
Jeho matka ho prikryla. „To áno, naozaj. Ale rozumiem jej bolesti. Bola by som rovnaká, ak by sa niekedy stalo niečo tebe. Po pravde, v porovnaní s ňou , ja by som nebola tak pri zmysloch.“
Počul, ako sa vrátila Felicia.
Felicia sa zarazila, ako vošla do miestnosti a našla ich tam spolu. „Vyrušujem?“
„Nie.“ Zívol.
„Ako je na tom tvoja hlava?“ opýtala sa, kým kontrolovala rukou, či nemá teplotu.
„Jeho hlava?“
„Včera mal bolesti, ako si išiel ľahnúť.“
„Hovoril som ti o tom mama. Teraz mi je lepšie.“
Jeho matka prikývla. „Dobre.“
Obrátil svoju pozornosť na Feliciu, keď položila svoj ruksak na dlážku. „Ako si dopadla na teste?“
„Myslím, že dobre.“
Jeho mama zdvihla nákupnú tašku skôr ako si ju mohla všimnúť Felicia a skryla ju mimo jej pohľad. „Odložím si svoje veci. Uvidíme sa o chvíľu.“
Rozrušená a ustaraná sa obrátila Felícia na Talyna. „Môžem ťa požiadať o obrovskú láskavosť? Prisahám, že ťa o to už nikdy viac nepožiadam.“
Neistý, prečo je taká rozrušená, prikývol. „Iste. O čo ide?“
„Viem ako veľmi neznášaš spoločnosť a byť v blízkosti neznámych, ale...“
Privrela viečka, akoby sa naozaj bála jeho reakcie.
„Ale?“
Zovrela ruky v tom najrozkošnejšom spôsobe. Málo vedela o tom, že keď sa na neho takto pozerala, nebolo nič, čo by pre ňu neurobil, aby bola šťastná.
„Je nejaká šanca, ako ťa presvedčím mať večeru s mojím bratom a jeho dvoma synmi?“
Talyn sa pri tom pomyslení zdesil. Hovoriť, že neznáša spoločnosť je ako hovoriť, že jadro hviezdy je teplé. „Môžem vedieť prečo?“
Sadla si vedľa neho na posteľ. „Môj synovec má narodeniny a sú tvojimi obrovskými fanúšikmi. Pokašlala som to a povedala bratovi, že ťa poznám. Prisahám, že ťa už o nič nepožiadam. Nikdy. Nikdy. Nikdy...nikdy.“
Odhrnul jej vlasy z tváre. „Len, ak spravíš niečo pre mňa.“
„Čo?“
„Pobozkaj ma.“
„To je všetko?“
„To je všetko... no a usmej sa. Nevyzeraj tak vystrašene, Licia. Nikdy by som ti neublížil.“
Smejúc sa ho pobozkala. „Ďakujem!“
Talyn si ju podržal na hrudi. „Žiaden problém.“ Nebolo nič, čo by pre ňu neurobil. Len si nemohol dovoliť, aby to vedela. Už videl, čo sa dialo, keď jeden z partnerov toho druhého miloval a ten druhý odišiel.
Bolo to devastujúce. Aj po desaťročiach.
Posledná vec, ktorú by chcel, by bola mať rovnako zlomené srdce ako jeho matka, s ktorým bojovala každý deň. Nemal potuchy, ako mohla stále milovať jeho otca, ale bolo to tak. Talyn ťažko prehltol, ako sa snažil nemyslieť na obrázok jeho matky v jej nočnom stolíku. Fotka, ktorú našiel pred rokmi, keď hľadal, čo by jej mohol dať na narodeniny. Boli to jeho rodičia na škole. Jeho matka hľadela na jeho otca so zbožňujúcim výrazom, aký u nej nikdy nevidel. Čisté, neskazené šťastie. Odvtedy, aj keď bolo niekedy vo vytržení a nadšená, nikdy nevidel už také šťastie v jej očiach. Tú bolesť mala vpísanú do očí.
Preto neznášal svojho otca. A naznášal, ako veľmi sa na neho podobá. Muselo byť neznesiteľné pre jeho matku pozerať sa, ako vyrastá na presnú kópiu muža, ktorý ju podviedol a zničil jej život. Plus pre ňu, nikdy o ňom nepovedal nič zlé. Aspoň nič negatívne. Nedovolila ani jemu hovoriť niečo proti jeho otcovi. Vždy len vravela, ako veľmi milovalaFainaHauka. Bastard. Škoda, že jeho neposadla Zúrivosť.
„Si v poriadku?“
Zažmurkal na Feliciinu ustráchanú tvár. Usmial sa a zaboril ruku do jej krásnych kučier. „V pohode.“
„Si si istý, že nie si na mňa nahnevaný?“
„Za toto? Nie, zlatko. Ani trochu.“
Oči sa jej rozšírili. „Si na mňa nahnevaný pre niečo iné?“
„Bože, nie!“
Vydala povzdych úľavy, zľahla ho objala a odtiahla sa. „Dobre. Zavolám môjmu bratovi a spravím mu deň šťastnejší“
Talyn potlačil ston. Naozaj nebol spoločenská bytosť. Príliš veľa rokov bol v najlepších prípadoch  odmietaný, v horších zosmiešňovaný, čo ho robilo extrémne nervózneho v spoločnosti.
Ak mal byť úprimný, mal priateľa iba raz.
Na päť minút.
Bol to jeho prvý deň v armáde. Keď sa presťahoval do kasárni, jeho spolubývajúci bol príjemný. Až kým nevpochodoval dovnútra jeho veliteľ a neoznámil jeho status každému naokolo.
To zničilo akýkoľvek pocit normálnosti.
Aj keď, ako náhle vstúpil do Ligy Legitímnych, každý s ním chcel hovoriť. Ale len kvôli jeho sláve. Bol si dobre vedomý faktu, že sa o neho nezaujímajú ani nechcú byť priatelia. Bol ako zviera v klietke v ZOO. Chceli si pohladkať jeho srsť, urobiť fotku a rýchlo ustúpiť z jeho prítomnosti. Aspoň Felicia by tam bude pri tom utrpení. Iba to to robilo znesiteľným.
Strčila späť hlavu do dverí. „Myslíš, že sa budeš cítiť na tú večeru budúci týždeň?“
„Iste.“
S oslnivým úsmevom sa vrátila k telefonovaniu. „Hovorí, že je to v poriadku. Nie, Lo, to mu nepoviem.“ Zastavila sa na chvíľu a pretočila oči. „Dobre, poviem to. Môj brat hovorí, že tvoj posledný zápas mu zaplatil transport. Za to ťa zbožňuje. Dúfa v tvoj ďalší zápas, ktorým by zaplatil synovi univerzitu.“
„Povedz mu, že ďakujem. A že spravím, čo bude v mojich silách.“
Zasmiala sa nad niečím, čo povedal jej brat.  „Hej, dobre. Vidíme sa potom. Ahoj.“ Položila. „Spravil si mu deň. Nikdy som ho nepočula takého šťastného.“
„Radšej by som spravil deň jeho sestre.“
Stisla pery a zmenšila vzdialenosť medzi nimi. „A ja by som radšej spravila ten tvoj.“
„To si spravila v minúte, ako si prišla domov.“
Neznášala ten pocit, ktorý mala vždy, keď jej povedal niečo sladké. Vždy bola hrdá na to, aká je pragmatická. Vždy si udržiavala chladnú hlavu, nech sa dialo čokoľvek. Nútil ju veriť v rozprávku a klamstvá. V mužov, ktorí boli slušní a milujúci. Vo veci, o ktorých vedela, že neexistujú. Ona bola žijúci dôkaz toho, čo sa stane po rokoch manželstva, keď všetko vyprchá. Jej otec uzavrel zmluvu s jej matkou, hovoriac, ako ju miluje a ako nikdy nikoho tak milovať už nebude a opustil posteľ svojej manželky. A od narodenia Felicie, jej matka neustále striedala patrónov.  Všetci boli ženatí. Všetci sľubovali lásku na rok dva, nanajvýš na päť, čo sa ukazovalo ako magické číslo. A potom si vzali niekoho, kto bol žiariaci a nový. Láska, na rozdiel od peňazí, nebola večná. Srdcia boli vyrobené k bezcieľnému putovaniu. Kým nemal samec Zúrivosť, nebola žiadna nádej na žiaden vzťah s ním. A samec so Zúrivosťou bol jeden z miliardy.
Možno ešte menej zriedkavý.
Pobozkala ho do dlane, dúfajúc v nemožné veci. Bola jeho milenkou a to bolo všetko, čo kedy bude. Ženy, ako ona, sa nikdy nevydávali a neostávali v dlhotrvajúcom vzťahu so žiadnym mužom. Nehovoriac, že andarionské právo nikdy nedovolí Talynovi sa vôbec niekedy oženiť.  Alebo mať deti. Nemala potuchy, kto bol jeho otec, ale musel to byť neskutočne významný a vysoko postavený v pokrvnom klane Baturovcov. Zo zvedavosti zisťovala Galenin rodokmeň, v ktorej prestíž kolovala po generácie. Neboli to len doktori, bojovníci, politici a právnici. Bola to šľachta. Talynov prastarý otec z matkinej strany bol Kráľovnin poradca. Línia jeho otca bola ešte viac významná než Galenina. Tak zjednocovanie väčšinou fungovalo. Aj keby mala žena pokrvne kráľovskú líniu, muž mal ešte vyšší rodokmeň. Talynov otec mohol byť aj z kráľovskej rodiny. Mohlo to tak byť, keďže tak veľmi zatajovali jeho meno. To by tiež vysvetľovalo nenávisť Chrisena voči Talynovi. A ak to bola pravda, tak to, čo sa stalo Talynovi, bol najväčší výsmech zo všetkých. Ako mohol vystáť tú nespravodlivosť?
Veľa to o ňom vypovedalo – nikdy sa nechvastal tým, čo nebolo jeho.
Pokračoval odvážne, na cti si zakladajúc, čo ju len ohromovalo.
Talyn jej prešiel palcom po čele. „Si v poriadku?“
„Len mám o teba starosti.“
„Nemaj. Som ako šváb. Aj po nukleárnej devastácii by som prežil.“
Odfrkla si. „ Ak keď verím, že je to pravda, nechcem to zisťovať.“ Pritisla sa k nemu, keď ňou prešiel zvláštny pocit. „Nenecháš sa zatiahnuť do ich politiky v paláci, však?“
Talyn sa zamračil nad tou zvláštnou otázkou. „Nie úmyselne. Prečo?“
„Pozerám správy. Vidím, aká krvavá vie byť kráľovská rodina. Zvlášť teraz, keď je proti nim tá nová skupina.“
„Myslíš WAR?“
Prikývla.
Talyn dokázal pochopiť jej strach. Bojovníci proti Kráľovskej rodine (warriorsagainstroyalty – WAR) bola najnovšia skupina, ktorá sa snažila zvrhnúť kráľovskú rodinu opojenú vlastnou mocou. A po tom, čo mu vravela jeho matka o klane etonAnatole a čo si už zažil s Chrisenom, dokázal pochopiť prečo. Boh vedel, že nebol žiadnym fanúšikom súčasného vládcu, ktorý ho držal na zemi s nohou na krku. Určite by neplakal, ak by bola súčasná vláda zvrhnutá a nastolil by sa nový systém vlády.
Ale to mohol len hovoriť...
„Nie som terorista Felicia. Nemám v úmysle spáchať velezradu, zvlášť nie, ak som prisahal monarchiu a práva Andarie chrániť. Moja myseľ tak nepracuje. Okrem toho, nebol by som to len ja, kto by na to doplatil. Prihliadajúc na postavenie mojej matky v armáde, ak by som čokoľvek spravil, obrátilo by sa to proti nej. A to nebudem riskovať. Ako vidíš, som muž, ktorý má len jednoduché potreby. Všetko, čo chcem, je teba a matku udržať v bezpečí a šťastné. To je všetko.“
„Dobre. To si pamätaj, hlavne, ak budeš v paláci a vôkol teba budú všetky tie úžasné a sporo odeté ženy vrhajúce sa na teba“
Talyn sa horko zasmial. „Ver mi. To určite nebudú, a ak by aj áno, nemám záujem. Vôbec. Jediná žena, ktorú chcem v posteli, v nej práve je.“
Felicia zatajila dych, keď ucítila na boku, ako tvrdne. Zbadala ten skrytý výraz v jeho tvári a ako sa jeho dych zmenil. Hravosť bola preč a na jeho mieste bol predátor, ktorý ju trošičku aj vystrašil. Bolo ľahké zabudnúť, aký je obrovský a nebezpečný, keď bol na ňu hravý a sladký. Ale na konci dňa bol Talyn vždy trénovaný zabijak. V Ringu aj mimo neho. Každá jeho časť bola stvorená na boj stvrdená životom. Držal jej pohľad, vyhrnul jej sukňu a stiahol nohavičky. S neuveriteľnou jemnosťou ju dráždil prstami, kým nebola úplne vlhká a nelapala po dychu. Tentokrát bol takmer divoký, ako sa s ňou miloval. Ale napriek tomu si dával pozor, aby jej neublížil a uistil sa, že vyvrcholí prvá. Talyn zavrčal ako ucítil jej vyvrcholenie a videl extázu v jej tvári. Miloval, ako hovorila jeho meno kedykoľvek bol v nej. Miloval, ako ho v sebe zovrela a nechtami mu prechádzala po chrbte.  Najviac zo všetkého, zbožňoval vôňu jej pokožky a vlasov. Bolo to akoby bola stvorená priamo pre neho.
Mohol odpustiť bohom všetko, čo mu kedy spôsobili, ak nechajú Feliciu v jeho živote. Ako v jej náručí aj on vyvrcholil, nemohol sa striasť pocitu, že niečo sa stane.
Niečo, čo ju vytrhne z jeho sveta a nechá ho samotného.
Zaboril si hlavu do jej vlasov a snažil sa sám seba presvedčiť, že to bol len neznámy strach. Ale minulosť ho neopúšťala. Mučila ho spomienkami aj keď nechcel.

Ta-lynNo-kin (Talyn Bez rodiny)
Narodený v hriechu(Born in sin)
Nech sa deje čokoľvek, nikdy nevyhráš.(No metteswhat, you´ll never win)



Zaškrípal zubami, snažiac sa odohnať spomienku básničky, ktorou ho ostatné deti mučili v škole. Nenávidel matku za to, že mu dala také meno, ktoré mohli Hyshiani zrýmovať s jeho bastardským statusom. Kým Felicii teraz nevadilo jeho postavenie, skôr či neskôr sa to zmení. Nebola by na medicíne, ak by sa nesnažila zlepšiť si postavenie.  Jedného dňa bude chcieť deti – bolo to aj v jej dotazníku v agentúre.
Niečo, čo jej nikdy nebude môcť dať legálne.
Dokonca si nemôžu ani adoptovať deti.
A tak bol posadnutý Zúrivosťou do ženy, ktorú nikdy nemôže mať. Nikdy. Dočerta s tým. Jeho spolužiaci mali koniec koncov pravdu. Nemohol vyhrať. Aj keď trinásť členov rodinyjeho otca zadržali mimozemskú armádu a zachránili planétu od Oksanov, neurobili by to jednou rukou.
Mali sa na koho spoľahnúť.
Niekoho za ich chrbtom.
Jeden jediný Andarioňan nemohol nič zmeniť. Stál silno proti každej búrke v jeho živote. Sľubujúc každej, že nemôže byť zlomený.
To sa nikdy nemôže zmeniť.
Ale ako sa pozrel na ženu v svojom náručí, vedel, že môže. A Felicia bola jediná vec, ktorá ho mohla úplne zlomiť. Tým si bol istý. V jeho živote, ktorý bol opatrne a starostlivo vyrezaný z krvi a kameňa, ona bola jeho jediné zraniteľné miesto.
Bohovia mu nikdy neukázali milosť. Ani raz. Nebolo pochýb, že mu ju poslali, aby ho posadla Zúrivosť a potom nájdu spôsob, ako ju použiť proti nemu.
To dávalo zmysel.
Ako bezhlavý pešiak, dovolil jej vstúpiť do svojho srdca. Teraz už bolo neskoro.
Bol prekliaty.
A nebolo pochýb, že ona bude jeho anjel smrti, ktorá zasadí smrtiaci úder do jeho bezcenného srdca.


15 komentářů:

  1. Dakujem za skvelé pokračovanie a prajem všetkým štastné a veselé vianoce :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitoly !!! Přeji Všem hezké Vánoce !!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za dárek pod stromeček:)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za kapitolu a zelam krasne sviatky. VV

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za oba skvělé překlady. Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Moc díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  8. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  9. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  10. Dekuji za preklad :)

    OdpovědětVymazat