čtvrtek 3. listopadu 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 6



Felicia prehľadávala novinky, snažiac sa nájsť správu o Talynovi a boji, ktorého by mohol byť súčasťou. Nič tam nebolo. Len správy o nezvestných a ženách, ktoré boli napadnuté. Bojovala so sebou, aby nezdvihla svoj komunikátor. Písala Talynovi tak veľa správ, že sa už bála niečo mu opäť poslať. V tomto momente by ju už mohol zatknúť za stalking.
Komunikátor zabzučal.
„Talyn?“ opýtala sa bez skontrolovania čísla.
„Tu Erix. Hovorím s Feliciou?“

„Áno. Je všetko v poriadku?“
Keď hneď neodpovedal, srdce jej vynechalo jeden úder.
„Som v nemocnici.“
Slzy sa jej tisli do očí. „Talyn?“
„Je na chirurgii. Zavolali mi, keď nevedeli zohnať jeho matku. Vedel som, že by si to chcela vedieť. Posielam pre teba transport. Mali by tam byť každú minútu.“
„Som na ceste.“ Položila a vyštartovala k výťahu, keď si uvedomila, že je ešte v nočnej košeli. Frustrovaná bežala späť do spálne a prezliekla sa najrýchlejšie ako vedela. Nevedela, ako dlho jej trvalo dostať sa do nemocnice. Bolo to niečo medzi jedným úderom srdca a večnosťou. Ako náhle vošla do miestnosti pre hostí, zbadala Erixa, ktorý tam sedel a vyzeral, akoby mu bolo zle od žalúdka. Vystrašená a trasúca sa ponáhľala k nemu. „Vieš niečo nové?“
Potriasol hlavou.
„Vieš čo sa stalo?“
Erix unavene povzdychol a vzal ju za ruku. „Útok Tavali.“
Felicia sa zamračila nad výrazom jeho tváre. „Čo mi nevravíš?“
„Započul som, ako sa rozprávajú medici. Myslia si, že išlo o útok priateľským ohňom, čo ho dal dole.“
„Čo tým myslíš?“
Hnev sa mu premietol do jeho bielych očí. „Vravia, že to bol jeden z našich vlastných, čo ho zostrelil.“
„Anatole?“
„Neviem. To nepovedali.“
Zlosť jej zatemnila videnia, ako sa dožalovala krvi. „Dá sa to nejako dokázať?“
„Ak existuje záznam z boja...možno.“
Ale ak to bol Anatole, uistil by sa, aby bol záznam vymazaný. Bastard! Nikdy v živote nechcela nikoho krk tak veľmi.
Erix ju vzal do náručia. „Prečo si nesadneš? Prinesiem nám nejakú kávu.“
„Ďakujem.“
Keď sa usadila, pristúpila k nej úchvatná, vysoká žena, nie veľmi staršia od nej oblečená v armádnej uniforme. Veliteľka prebehla pohľadom po všetkých vôkol seba a zamierila do časti pre sestričky. Netrpezlivo stláčala zvonček. Sestra na ňu zazrela ako vyšla zo zadnej miestnosti. „Môžem Vám pomôcť?“
„Som zástupca veliteľa Baturová. Môj syn, Major Batur, sem bol prinesený a potrebujem vedieť, kde sa nachádza a v akom je stave. Okamžite.“
Felicia zadržala dych ako čakala na informácie. Sestra jej ukázala niečo na monitore. „Stále je na chirurgii, Veliteľka. To je všetko, čo viem. Prepáčte.“
Úzkosť v jej tvári vohnala slzy do Feliciiných očí. „V akom bol stave, keď ho priniesli? Moji rodičia sú doktor Garaint a NilaBatur.“
Oči sestry sa rozšírili, keď počula tie prestížne mená, ktoré v medicínskom svete poznal každý.
„Prosím, povedzte mi, čo viete o mojom synovi. Musím to vedieť.“
Sestra čítala správu z monitora. „Kritický. Dostal niekoľko priamych zásahov od explózie jeho lode a bol vystrelený do priestoru. Zdá sa, že ho zasiahli črepiny granátov alebo trosky a bol kódovaný, keď ho preniesli na medpod[1].“
„Nie!“ Jeho matka padla na kolená a vzlykala.
Felicia bola rada, že sedí, inak mala rovnakú reakciu. Bolo to, akoby všetok vzduch z jej pľúc bol násilne vysatý. Keď však videla zúfalý smútok jeho matky, šla k nej a vzala ju do náručia. Veliteľka na jej pleci plakala a triasla sa tak silno, až mala Felicia obavy, aby neodpadla. Jej vlastné slzy ju zaslepovali, ako sa modlila so všetkým čo mala. Padol na ne tieň. Pozrela hore a zbadal Erixovu bledú tvár.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa.
Potľapkal Galene po chrbte a Felicia bojovala so svojimi slzami aspoň na tak dlho, aby mu vedela odpovedať. „Talyn je stále na chirurgii ale bol kódovaný, keď ho sem priniesli.“ Len to prinútilo Galene odtiahnuť sa od nej, mračiac sa . „Kto si?“
„Felicia.“
Zamračila sa zmätením a pozrela na Erixa. „Kto to je?“
„Talynova samica.“
Zamrkala, keď sa zamračila ešte viac. „A to odkedy?“
„Niekoľko týždňov, čo viem ja. Nepovedal vám to?“
Zavrtela hlavou a uprela na Feliciu menej než lichotivý pohľad. Aspoň to si myslela než Galine vzala jemne jej tvár do rúk. „Ty sa staráš o moje dieťa?“
„Najlepšie ako viem.“
Galene ju vtiahla do drvivého objatia a pobozkala ju na líce. „Ďakujem.“
Úplne zmätená, Felicia nevedela čo si myslieť. S nádychom konečne Galene vstala a nechala Erixa, aby jej pomohol si sadnúť. Nebola to bezcitná andarionská matka, akú Felicia čakala. Bola veľmi mladá. Nemohla mať viac ako štyridsať rokov. Odkedy sa veliteľka odmietala zúčastňovať Talynových zápasov, myslela si, že Galena bude bezcitná a chladná – niečo, čo nebolo u ich rasy nezvyčajné. Ale ako plynuli hodiny a jeho matka ju so slzami v očiachzasypala množstvoTalynových fotiek a príbehov z jeho detstva, zistila, ako veľmi svoje dieťa miluje a zbožňuje.
Až desivo.
Galene mala dokonca prepisy jeho výsledkov zo základnej a strednej školy a tiež aj štatistiky každého jeho zápasu. Najviac zo všetkého sa dozvedela, že Talyn v sebe všetko dusí. Felicia nebola jediná, komu sa vôbec nezdôveroval. On naozaj s nikým a o ničom nehovorí. Ani s vlastnou matkou.
Faktom bolo, že jej povedal o sebe viac než komukoľvek inému. Uvážiac ako málo toho bolo, bolo to naozaj desivé. Keď Felicia stručne zmienila pred jeho matkou medicínsku školu, Galene ani nevedela, že sa o ňu Talyn uchádzal. A opakovane bol odmietnutý. Felicia sa musela držať, aby Galene nepovedala niečo ďalšie, čo malo byť utajené. Galene sa začala prechádzať po miestnosti. Presne ako jej syn, pôsobila ako divoká šelma. Sila, s ktorou sa musí počítať. Skontrolovala čas a zakliala.
„Bude v poriadku.“ Uistila ju Felicia.
„Ako si môžeš byť istá?“
„Lebo ak nebude, pôjdem na vražednú misiu a a som si istá, že bohovia nechcú, aby som to spravila.“
Jeho matka si odfrkla. „Pomôžem ti.“
„Dobre. Potrebujem niekoho v partii.“ Felicia potlačila zívnutie. Už pomaly svitalo. Už ho preniesli z chirurgie, čo bola dobrá aj zlá vec. Dobrá, že chirurgovia si mysleli, že ja na tom dosť dobre, aby ho premiestnili. Zlá, že to trvalo až príliš dlho. Erix zaspal pred asi hodinou a stočil sa na stoličke, kde chrápal.
„Prinesiem viac kávy.“ Práve vstala a ponaťahovala sa, keď do miestnosti vstúpil chirurg.  Pristúpil k nim s nacvičeným stoicizmom. „Je jedna z vás Felicia?“
„Ja som.“
 S ponurým prikývnutím ju uznal. „Major Batur vás zháňal, keď ho priniesli. Hlavný chirurg chcel, aby som vám povedal, že vás tam chce mať, keď sa prebudí.“
„Ako mu je?“ opýtala sa Galene.
„Nebudeme to presne vedieť ešte najbližších dvadsaťštyri hodín. Ak sa cez ne dostane, je to dobré znamenie. Ale mal opuch mozgu a niekoľko zlomených kostí, ktoré sme museli napraviť. Pravdepodobne bude trvalo krívať na ľavú nohu. Niekoľko vnútorných orgánov bolo poškodených pri výbuchu, čo ho zranilo aj na hlave.“
Felicia vzala Galene za ruku ako pozorne počúvali.
„Môžeme ho vidieť?“ opýtala sa Galene.
„Je na intenzívke. Ale hneď ako ho presunieme do izby, poviem sestre, aby vám dala vedieť.“
„Ďakujem.“
Pokynul im hlavou, predtým, ako prešiel dvermi späť.
Zívajúc k nim pristúpil Erix. „Je v poriadku?“
„Už je na intenzívke.“ Galene ho potľapkala po ramene. „Prečo nejdeš domov?“
Prikývol. „Zavolajte mi, ak by ste niečo potrebovali.“
„Zavolám.“ Otočila sa na Feliciu. „Mala by si ísť pravdepodobne tiež.“
„Ostávam.“ Vyhlásila neústupne. „Neodídem, kým tu leží.“
Galene ju k sebe pritisla a držala ju v náručí. Pobozkala ju na vrch hlavy. „Ďakujem.“
„Nemusíte mi ďakovať. Nie, ak sa to týka Talyna. Je mi cťou starať sa o neho.“ Usmiala sa na ňu Felicia. „Donesiem nám kávu. Opäť obyčajnú?“
Prikývla.
„Hneď som späť.“
Ako Felicia vyšla z čakárne, začula ako sa dve sestričky rozprávajú.
„Hovorím ti. Je to ten TalynBatur. Sám Železné kladivo. Ak by sme zavolali média, mohli by sme zbohatnúť.“
Felicia videla na červeno pri pomyslení, že by skupina Legitímnych zbohatla nad bolesťou Talyna. Než si to mohla dvakrát rozmyslieť, zamierila priamo k nim. „Ak zavoláte média...“ pozrela na menovku sestry, „..Dorea, alebo ak ich ktokoľvek z nemocnice zavolá, osobne ťa povláčim dolu chodbou za tie tvoje lacno predĺžené vlasy a budem ťa biť pri každom jednom kroku.“
Uškrnula sa na Feliciu. „A ty si kto?“
Za normálnych okolností by pri takom ostrom pohľade a povýšeneckosti ustúpila, ale nie tento raz. Bola unavená ako sa každý k Talynovi správa, keď si to vôbec nezaslúži. Unavená ich vlastnou kultúrou. Ak by bol Legitímny, ani by jeho meno nevyslovili nahlas.
„Som Talynova pokrvná žena, ktorá udržuje jeho súkromie posvätné... tvoj život? Ani veľmi nie.“
Tvár jej zbledla.
„Áno, to si pamätaj. Je tu, aby sa uzdravoval a liečil a nie, aby bol rušený peniaze-chtivými zvieratami, ktoré by profitovali na jeho zraneniach, ktoré má z ochrany našej rasy pred pirátmi. Je hrdina a nie výplatný bonus pre takých ako si ty.“
Vrátila sa pre hrnček s veliteľkinou kávou. Vrhla posledný výhražný pohľad na sestry. „Mali by ste sa uistiť, že žiadne média sa tu nezjavia alebo vás obe nahlásim. A než sa stihnete opýtať, môj otec je SatrapehsSarenezulTerronova. Zničím vašu prácu a aj vaše prehnité životy v momente ako prekročíte tieto dvere.“ S týmto vyhlásením vzala kávu a vrátila sa do čakárne, kde ju podala Galene. Z hnevu sa jej tak veľmi triasli ruky, až bola prekvapená, že sa neobarila. Nikdy sa nikoho tak veľmi nezastala. A teraz vedela aj prečo. Bolo to strašidelné. Boli o dosť väčšie od nej. Ale nech sa prepadne, aby ktokoľvek získal jediný kredit na Talynov účet. Posledné, čo potrebovala, bol kŕdeľ supov snažiacich sa o rozhovor s ním, kým on bojuje o život. Aj keď by si určite nevychutnala rozhovor s otcom, stačilo by zavolať a dostala by zadok každého v tejto v nemocnici. Nikto nebude škodiť Talynovi. Nie po tom všetkom, čo pre ňu urobil a na oplátku žiadal tak málo. Snažila sa ukľudniť dýchanie, keď si uvedomila, ako veľmi ju poznačil Talyn
„Si v poriadku?“ opýtala sa Galene.
Felicia sa prinútila usmiať. „Bojím sa len o Talyna.“ Nebol dôvod rozrušiť jeho matku ešte viac. Mala toho dosť, s čim sa vysporiadať. Slza pomaly tieklaGalene po líci. Zotrela ju a napila sa kávy. „Je moje všetko,Felicia. Všetko, čo v tomto vesmíre mám. Nemohla by som žiť, ak by sa niečo stalo môjmu dieťaťu.“ Vzlykla. „Prečo nešiel na medicínu, ako som aj pre neho chcela? Prečo?“ ticho vzlykala.
Felicia sa kusla do pier, len aby neprehovorila. Chcela jej odpovedať, ale nebolo to na nej. Talyn poznal vlastnú matku omnoho lepšie než ona. Ak jej on zamlčal pravdu, musel mať na to dobrý dôvod. Posadila sa vedľa nej. „Bude v poriadku, Veliteľka. Viem to. Je príliš silný bojovník, aby padol. To by nám neurobil.“
Pery sa jej zachveli, ako tak vzala Feliciinu tvár do dlaní. „Si vzácna. Už vidím, prečo si ťa Talyn vybral.“
„To vravíte len preto, lebo ste ma ešte nevideli po ráne. Prisahám, nie som pekná. Skôr divoká.“
Galene sa zasmiala. „Ako malá mia.“
Felicia sa usmiala nad označením myšky. Ukázala Galene svoje tesáky. „Mia s útočným zakusnutím.“ Minimálne jej konečne ukázala, že má tesáky.
Galene jej zasalutovala s čiapkou. „To musíš mať, ak ťa môj syn miluje.“
Nepríjemne sa cítiac, odvrátila pohľad. Jeho matka nevedela, že bola platená spoločníčka. Galene si myslela, že randia a ona nemala to srdce povedať jej pravdu. Posledná vec, ktorú po jeho matku chcela bolo, aby po nej zazerala ako ostatní Andarioni. Zvlášť, ak Talyna tak milovala. Práve dopila svoju kávu, keď dnu vstúpila sestra.
Jeho matku ju vzala za ruku, predtým ako nasledovali sestru do súkromnej izby, kde bol Talyn pripojený na prístroje. Najprv ju vyľakali, až kým si nevšimla, aké silné sú jeho vitálne funkcie. Pevnejšie stisla ruku Galene. „Vidíte. Vravela som, že bude v poriadku. Pozrite na ten srdečný tep a jeho hladinu kyslíka.“
„Ale jeho mozgová aktivita je nízka.“
Felicia to študovala. „Stále je v umelej kóme. To sa očakáva.“
Jeho matka sa na ňu zamračila. „Pochádzaš z medicínskej rodiny?“
„Študujem medicínu. Druhý ročník.“
Jemný úsmev sa objavil na jej tvári. „Moja matka je hlavný kardiologická špecialistka a otec je kráľovský lekár, ktorý priviedol na svet Julliena a Nykyriana. Aký je tvoj hlavný odbor?“
„Bola to pediatria. Ale teraz som sa presmerovala na športovú medicínu.“
„Kvôli Talynovi?“
Felicia prikývla. „Práve som ukončila moje skúšky z fyzikálnej terapie a viem, že budem mať vždy obavy, čo robí počas svojho voľna. Rada by som mu vedela potom pomôcť.“
Zdalo sa, že to ju potešilo. Galene kývla hlavou k malému kreslu v rohu. „Prečo si neoddýchneš, kým ja vezmem prvú hliadku?“
„Ste si istá?“
Prikývla. „Som vojak a zvyknutá na minimálny spánok. Ty zato vyzeráš, že o chvíľu padneš.“
Úprimne? Tak sa aj cítila. Bol to dlhý deň a s blížiacimi sa koncoročnými skúškami nespávala veľmi dobre. Zívajúc podišla smerom ku kreslu. Galene vytiahla prikrývku zo skrine a prikryla ju ňou.
„Ďakujem.“
Stisla jej rameno. „Dobrú noc zlatíčko.“
Ako zatvárala oči, videla ako Galene pristúpila k posteli a vzala Talyna za ruku. Pritisla si jeho ruku k perám, pobozkala ju a tisla si ju k líci, ako sa modlila za jeho vyliečenie.
Veľmi som sa v tebe mýlila. Teraz už chápala, prečo sa Talyn tak o matku stará. Prečo o nej nerozpráva zle a prečo jej venoval svoje hodiny na jej povýšenie. Bol pre jeho matku celým svetom. Na rozdiel od jej rodičov, Galene nevidela Talyna ako záťaž alebo otravu. Bol jej požehnaním a silou. To bolo niečo,  čomu Felicia nielen nerozumela, ale nevedela sa stým ani stotožniť. Slzy sa jej nahrnuli do očí a pohľadom skĺzla na jeho zranenú tvár.
Neopúšťaj nás,Talyn.
Obe ho potrebovali. Celý svoj život sa cítila nechcená a osamelá.
Zbytočná. Ale Talyn ju potreboval tak ako ona jeho. Po prvý raz cítila, že niekam patrí. K niekomu, kto sa o ňu skutočne zaujíma. Ale niekde vzadu v jej mysli stále škrela realita, že ak jej veci vychádzali veľmi dobre, vždy sa to akosi pokazilo. Hrozne.
Prosím, neumieraj.
Ako pozrela na monitor, vedela, aj napriek tomu, čo povedala Galene, že jeho šance sú mizivé. Boli tak malé, že na to nemohla ani pomyslieť, inak by kričala.




[1] Medicínske zariadenie na skenovanie a zosumarizovanie všetkých zranení a anatomické skenovanie tela

12 komentářů:

  1. Super !!! Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Dekuji za dalsi preklad :D

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za další napínavý překlad :)

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem za ďalšiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  7. Vďaka za skvelý preklad a korektúru a neviem sa dočkať pokračovania :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat