sobota 15. října 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 2



Felicia bola nervózna a vystrašená, ako tak pred ňou stál vrátnik s úškrnom na tvári, ktorý jej blokoval dvere do elegantnej ozdobnej haly. Možno si mala obliecť niečo iné ako staré šortky a ľahké tenké tričko... Odkedy sa sťahovala, nemyslela na nič iné, ale teraz ľutovala, že tak neurobila.
Akoby som nebola už dosť nervózna z toho, že som tu.

Potom, ako ju jej priatelia zanechali s ich hrôzostrašnými predpoveďami, ako dlho bude trvať, kým ju jej patrón zabije v posteli jeho ohavnosťu alebo mimo nej jeho krutosťou, ako tak strávila hodiny vyhľadávaním informácii o TalynoviBaturovi. A bolo ich naozaj veľa. Žiadna z nich obzvlášť dobrá ani  osobná. A vôbec nič o jeho vojenských záznamoch. V skutočnosti, nevedela nájsť žiadny dôkaz o  jeho službe v armáde. Skôr našla články v časopisoch o jeho krvilačných bojových zručnostiach v Otvorenej lige. Videla nespočet jeho fotiek, na ktorých bol zakrvavený a nadšený po boji.  Bolo to, akoby mal chorý spôsob radosti z brutality. Práve to jej hrôzu vôbec nezmenšilo. Každý článok a relácia ju len utvrdil o jeho chladnokrvnej zúrivosti, z ktorej ho Fresca a Rynara obviňovali. Voči nikomu nemal súcit. Bol divoký a nemilosrdný. Nebojácny a hrôzostrašný. Nezastaviteľný. Neporaziteľný. Keď vstúpil do ringu, ovládol ho. A žiaden protivník neodišiel po svojich. Aj keď nenašla nič, čo by hovorilo, že nejakého protivníka zabil, všetci experti sa zhodovali, že Železné kladivo bol najdivokejší a najobávanejší Andarioňan, ktorý kedy vstúpil do ligy. A bol prvým, kto skutočne vlastnil tento brutálny krvavý šport. Odkedy všetko toto zistila, jej strach bol o to väčší a jej agent odmietol zrušiť zmluvu. Preto prestala čítať články, predtým ako by už úplne spanikovala a urobila niečo hlúpe. Ako naveky opustiť túto planétu.
Ťažko prehltla a pozrela sa na vrátnika.
„Môžem Vám pomôcť?“ Mohlo byť ešte väčšie pohŕdanie v jeho hlase?
„Ja.. uhm.. Mala by som sa sem dnes sťahovať.“
Prebehol očami po jej tele akoby bola klamár.
„Si tu so svojimi rodičmi?“
Chcela sa prepadnúť do čiernej diery a navždy zmiznúť.
„Felicia?“
Stojac na špičkách, pozrela sa cez plece vrátnika a uvidela Talyna, ktorý na ňu musel čakať v hale. Oblečený v armádnom červeno-čiernom formálnom oblečení bol dychberúci. Zvláštne teplo ňou prebehlo, ako ho uvidela, aj keď si myslela, že sa bude viac báť jeho ako hrubého vrátnika.
„Ahoj.“
To jediné slovo úplne zmenilo vrátnikovo správanie k nej.
„Tu, mu tara. Dovoľte mi Vám pomôcť.“
„To je v poriadku Starrin. Mám to.“ Talyn jej vzal škatuľu z rúk. Pohľadom prebehol ulicu.
„Kde je zvyšok tvojich vecí?“
Teraz bola na rade ona, aby sa začervenala.
 „To je všetko, čo mám.“
Namiesto odcudzovania sa na ňu milo usmial. To bolo niečo úplne v rozpore s hororovými príbehmi, ktorými ju plnili Fresca a Rynara.
„Tak nechaj, nech ti vezmem batoh a ukážem ti poschodie.“
Jemne jej stiahol ruksak z pliec a viedol ju okolo dlhého lesklého stola domovskej stráže. Každý z nichsi ju premeriaval, aby si ju uložili do pamäte. Pristúpil k nim obrovský statný muž.
„Je toto náš nový nájomník?TaraOrfanos?“ opýtal sa Talyna.
„To je.“
Pocítila nával radosti pri rešpekte v jeho hlase. Niečo, na čo vôbec nebola zvyknutá a ani to nečakala. Väčšina mala tendenciu správať sa k nej ako ten vrátnik pri dverách. Keďže bola veľmi malá a plachá na andarionskú samicu, tak s ňouzachádzali ako s dieťaťom a komandovali ju.
„Výborne. Uistím sa, aby k nej všetci boli priateľský.“ usmial sa.
„Vitajte v našej budove,TaraOrfanos. Ak budete niečo potrebovať, moje meno je Aaron. Bývam tu na prízemí a som šéf ochranky.“ Pokynul hlavou k Talynovi. „Už som uistil Majora Batura, že osobne dozriem na vašu bezpečnosť, keďže bol neústupný v tom, aby sa vám nič nestalo. V opačnom prípade spraví našu mobilitu veľmi bolestivú a doslova nemožnú. Aj keď nie som taký divoký ako major, som v svojej práci dosť perfekcionista, takže sa uistím, že vás nikto nebude trápiť.“
Felicia sa usmiala, aj keď jeho slová o nič menej nezmenšili ten uzol v jej žalúdku.
„Ďakujem,Aaron.“
Otvoril im dvere výťahu. „Dobré popoludnie, mu tara. Vitajte vo svojom novom domove. Viem, že tu budete šťastná a ak nie, dajte nám vedieť a my sa postaráme o opak.“
Felicia si kusla do pery nad jeho láskavosťou. „Ešte raz, ďakujem.“
Talyn vytiahol lesklú čiernu kartu z vrecka bundy. „Musíš priložiť kartu, aby si sa dostala na poschodie.“ Ukázal jej ako a podal jej ju. „Po priložení je nutný odtlačok ruky.“ Priložil ruku na panel. Zasvietilo to a výťah sa pohol.
„Takže nemusíš stláčať tlačidlo s číslom poschodia?“
„Nie. Systém vie, kde bývaš na základe odtlačku ruky. Po tom ako sa vyložíš, zavolám manažérovi a on ťa pridá do systému. Kedykoľvek budeš mať návštevy, musíš to nahlásiť stráži. Potom sa s nimi môžeš stretnúť v hale alebo ich ochranka odprevadí sem. Ale len, keď si doma. Ak nie, budú musieť počkať v hale. Ako som povedal, ochranka tu je veľmi seriózna ohľadom bezpečia svojich nájomníkov.“
Pozrela na kameru v rohu výťahu. Nehovoriac o ručne rezanom mahagónovom dreve a pozlátenom strope.
 „Je to krajšie ako som čakala. Ďakujem, že ma tu necháš bývať.“
Posunul si škatuľu v ruke. „Žiaden problém. Keďže tu nebudem až tak často, chcel som sa uistiť, že budeš v úplnom bezpečí. Ja, uhm, neviem či varíš alebo nie, ale nechal som, nech pre teba naplnia kuchyňu, len v pre istotu. Je tu obchod cez ulicu a dohodol som sa s manažérom, že ti doručia čokoľvek, čo by si potrebovala alebo chcela. Všetko, čo musíš urobiť, je zavolať im so svojou objednávkou a oni to prinesú. Alebo, ak si chceš vybrať, doručia to sem a pripíšu mi to na účet. Taktiež je na prvom poschodí reštaurácia a malá samoobsluha otvorená 24/7 aj cez sviatky. Len to pripíš na byt a pôjde to na moju mesačnú faktúru.“
Zízala nad jeho ohľaduplnosťou v jeho bezohľadnosti, o ktorej verila, že ju v sebe má. Určite by zviera ako on nešiel do takých problémov kvôli spoločníčke.  Či? Keď  na to príde, jej otec a brat by to nikdy neurobili pre svoje samice. Obzvlášť nie pre ňu. Sotva vnímali, že je členom ich rodiny a aj to len právne.
„Rovnako tiež neviem, či šoféruješ alebo nie, ale je tu transport v garáži. Číslo korešponduje s adresou bytu. Je taktiež tvoje. Či už vieš jazdiť alebo nechceš, mám číslo na šoférsku službu a budú viac než šťastní nájsť ti vodiča. Taká menšia ochrana, ak by si študovala neskoro večer v škole. Potrebujú len 20 minút, aby ti niekoho zohnali. Preferujem ich službu, než riskovať tvoju bezpečnosť.“
Ohromená, stále nemohla myslieť ani keď sa otvorili dvere do žiarivej elegantnej chodby.
Nie, nie chodby.
Foyer.
Doprdele... toto bol jej nový domov? S očami doširoka otvorenýmipozerala po tom palácovom panstve. Talyn ju viedol do bytu, ktorý bol dokonalejší, než aký kedy  vo svojom živote videla. Naozaj. Dokonca aj prepychový dom jej otca vyzeral oproti tomuto ako diera. A bol obrovský! Otvorený a vzdušný s dych berúcim výhľadom na mesto. Nábytok bol elegantný a luxusný. Kožená sedačka a celá stena hi-tech obrazovková. Bohaté, ručne vyrezávané stoly s drahými vázami a kvetmi. Mramorová podlaha, mahagónové obloženie a pozlátený strop. Už len čakala, kedy na ňu vybehne arogantná žena a začne na ňu kričať, aby si utrela nohy. Alebo nech odíde, skôr ako niečo poškodí.
Talyn sa usmial, keď videl ako jej pohľad behal pri hodnotení bytu. Číra radosť v jej tvári stála za každý kredit, ktorý vložil do toho bytu. Posledné, čo chcel, bolo, aby ľutovala svoje rozhodnutie, že si ho vybrala za patróna, keď si mohla vybrať iného – dokonca aristokrata.
Položil škatuľu na jedálenský stôl a vedľa batoh.
„Toto je tvoj domov,Felicia.Môžeš tu mať kedykoľvek priateľov. Len žiadam, aby si si vyhradila čas aj na mňa. Nie som v spoločnosti veľmi známy. Vôbec. Nikto by ťa nemal obťažovať hľadaním ma. Ak by ma tu hľadali média, povedz im nech kontaktujú môjho manažéra. A ak by aj tak neodchádzali, zavolaj Aaronovi a on sa o to postará.“
Zamračila sa na neho. „Média?“
Cítil ako mu teplo prechádza cez tvár. „Áno. Občas chcú rozhovor. Ferrick to má všetko na starosti.“
Skôr, ako by ho mohla požiadať o ďalšie detaily, zdvihol interkom a kontaktoval manažéra, aby prišiel a pridal ju do systému.
Jeho náramok zabzučal.
Zamračila sa nad tým zvukom. „Čo to je?“
Podržal ruku, aby jej ukázal čierny pruh na ľavom zápästí. „Môj vojenský sledovač. Dáva mi vedieť, že môj obedný čas sa kráti a mám sa vrátiť na svoj post na check-in. Inak budem AWOL – mať odchod bez povolenia a to je dosť nepríjemné.“
„Oh.“ Náhly smútok v jej očiach sa ho dotkol viac ako by mal. Zdvihol komunikátor a podal jej ho.
„Moje osobné číslo je tam už naprogramované, pod číslom tri. Ak budeš čokoľvek potrebovať vo dne v noci, zavolaj mne alebo Aaronovi. Jeho číslo je štyri. Alebo môžeš použiť domový systém. Šoférska služba je päť. Ak ti nebudem odpovedať, nechaj správu a ja ti zavolám alebo napíšem hneď, ako budem môcť.“ Zamieril k výťahu.
„Talyn?“
Zastavil sa. Zmenšila vzdialenosť medzi nimi. Pozrela na neho a venovala mu ten najsladší úsmev.
„Ďakujem za všetko.“ Postavila sa na špičky a dotkla sa ho lícom.
Talyn prehltol, ako sa ním prehnala vlna túžby a spôsobila mu oheň v krvi. Nepomohol mu ani náhly obraz v jeho mysli, ako si ju prestavil v tom spodnom prádle, ktoré mala na fotkách z agentúry. Felicia mala ten najsladší zadok, aký kedy na samici videl a doslova žil pre ten deň, kedy ju bude môcť vyzliecť a vnoriť sa hlboko do nej. Vôňa jej kvetinového parfumu mu zaplnila hlavu a rozprúdila jeho zmysly. Ešte horšie, jej jemné kučery sa obtreli o jeho pokožku, čo ho spravilo tak tvrdým, že to muselo byť evidentné každému, kto by sa pozrel jeho smerom. Tak veľmi po nej túžil, že ho stálo všetky sily, aby sa dokázal odtiahnuť. Ale ak neodíde hneď teraz, nebude to schopný urobiť niekoľko týždňov.
„Uvidím ťa za päť dní?“
Roztomilo našpúlila pery. „Vtedy máš ďalšiu priepustku?“
Prikývol.
„To vyzerá ako dlhý pracovný týždeň.“
O tom naozaj nežartovala. Predtým ako sa objavil Anatole, bolo omnoho jednoduchšie naplánovať si život a prácu. Teraz to už zachádzalo do extrémov.
„Krása armády. Patrí im môj zadok.“ Žmurkol na ňu.
„Tak teda päť dní.“ Dala mu ľahký bozk na pery, čo vôbec nepomohlo k zmierneniu tepla prúdiacemu v krvi. Tvrdý a v bolestiach, prinútil sa ju opustiť, aj keď všetko, čo chcel, bolo ostať s ňou o niečo dlhšie. Určite by stála za ten trest. S trhaným dychom sa na ňu posledný raz pozrel a nastúpil do výťahu, aby sa vrátil do práce. Felicia sa nepohla, kým mala Talyna ešte na očiach. Udrela ju nevysvetliteľná bolesť, keď pocítila jeho absenciu a bolo to ako fyzický úder. Aké divné. Sotva ho poznala. Stretla sa s ním len dvakrát, aj to zakaždým sotva na pol hodinu. Ale nikto nikdy nebol na ňu tak milý. Tak láskavý a starostlivý. Nesprával sa k nej ako k platenej šľapke. Ale ako k váženej manželke. Akoby mu na nej záležalo. Úplne inak ako jej hovorili priatelia, že má očakávať. A bolo to úplne iné ako očakávala na základe jej zistených informácii. Takže, vôbec ho nikto nepoznal. Vôbec. Reportéri boli špekulatívni a žiadny z jej priateľov sa s ním nikdy nestretol. Posudzovali ho na základe fám.
Vieš to lepšie ako ich počúvať.
To monštrum bez srdca pred ktorým ju varovali, by nešlo až do takej krajnosti, aby sa cítila pohodlne a bezpečne. Slzy jej zaliali oči, ako sa tak rozhliadla po tom obrovskom apartmáne, kde mala bývať. Bývanie v Eris bolo tak drahé aj vrátane tým najlacnejších štvrtí. Ani v najdivokejších snoch by ju ani len nenapadlo predstaviť si seba bývať na takom mieste ako bola táto rezidencia. Očakávala niečo malé, dúfajúc čisté a bez škodcov.
Toto...
Smejúc sa, prebehla cez otvorené izby, očarená, ako je tu krásne. Aké elegantné. Až kým nevstúpila do hlavnej spálne. Sánka je padla, keď zbadala obrovskú posteľ otočenú k najneuveriteľnejšiemu výhľadu na mesto, aké kedy videla. Dokonca videla aj obrysy svojej školy. Strop bol zdobený zlatom a pomaľovaný, že vyzeral ako nebeská obloha. Ebenový stropný ventilátor bol umiestnený priamo nad ručne rezanou posteľou. Rovnako rezaná lavička bola na pravo od vypracovaného bielizníka. Ale zaujímavejšie ako to všetko bola obrovská kytica kvetov a darček zabalený na posteli s jej menom na vrchu. Tak sa bála, čo bude obsahovať, že sa najprv priblížila ku kvetinám a vzala si kartičku z malej obálky.

Felicia,
V tvojom šatníku nájdeš peňaženku s nabitým účtom, ktorý môžeš používať. Ak sa ti nepáči výzdoba v izbe, prosím, daj vedieť manažérovi a  prerobia apartmán podľa tvojich predstáv. Neváhaj si ho spraviť podľa svojho vkusu. Tvoje šťastie, bezpečie a pohodlie sú mojou prioritou.
T.

Srdce je búšilo nad tým krásnym mužským rukopisom. Nie, on nebol monštrum, ktorým ho nazývali. Kúsajúc si peru, odložila kartu nabok a otvorila krabičku, kde našla nádherný župan a papuče. Spolu s vypchatou lorinou. S lorinou, ktorá mala okolo krku diamantový náramok. Zalapala po dychu, pretože podľa prevedenia vedela, že je skutočný. A naozaj drahý.
Dych sa jej zastavil v hrdle. Predtým, ako sa mohla zastaviť, zavolala Talynovi.
„Major Batur.“
Vychutnávala si jeho hlboký mužský barytón. „Talyn?“
Nastala krátka pauza. „Je všetko v poriadku?“
Zatlačila slzy nad jeho úprimným záujmom o ňu. „Nie. Našla som dar, ktorý si mi tu nechal... Ďakujem.“
„Bolo mi potešením. Dúfam, že sa ti páčia.“
„Sú nádherné. Len by som si priala ti poďakovať osobne.“
„To nemusíš. Len chcem, aby si si ich užila a necítila sa zaviazaná kvôli nim. Daroval som ti ich...Nádherné ženy si zaslúžia nádherné veci.“
Felicia zavrela oči, keď vstrebávala tie nádherné slová. „Si veľmi zlatý.“
Odfrkol si. „Nehovor to nahlas. Zruinuješ moju divokú povesť.“
Smejúc sa, potriasla hlavou. „Divokú, áno?“
„Absolútne. Ako si myslíš, že som dosiahol takú hodnosť v mojom veku?“
„Tvojou sexy sladkosťou?“
Jeho smiech jej zaplnil uši. „Áno, určite.“ povedal sucho. „To vždy zaberie na povýšenie. Sladké tláchanie s nepriateľom. Všetci popadajú smiechom.“
„Vidíš. Vedela som to.“ Zapla na komunikátore video a čakal na neho, či akceptuje alebo odmietne jej žiadosť. Našťastie si ho zapol. Z pohľadu, ktorý videla, bol na airbiku v zápche. Všetko, čo mohla vidieť bola jeho helma a obloha za ním, až kým si nezosvetlil štít na prilbe a tak mohla vidieť jeho nádhernú tvár.
„Naozaj nie je žiadna šanca, že by som ťa videla skôr ako za päť dní?“
„Medzi cvičením a prácou, nie. Držia ma na naozaj tesnom vodítku.“
Zábavné, ako ho nechcela mať za patróna potom, čo jej o ňom povedali jej priatelia. A teraz...
„Môžem ťa prísť navštíviť do práce?“
„Normálne je toto môj čas na obed. Mám na to len hodinu a pol.“
„A čo večera?“
„To mám len pätnásť až tridsať minút.“
Našpúlila pery. „To nie je veľa.“  Sotva čas na jedenie.
„Záleží to od smeny, keď som v službe a ženatý vojaci majú prednosť pre nami, čo nie sme. Zvyšok času si musím niečo len uchmatnúť na jedenie pred cvičením.“
„Oh.“ Snažila sa predstaviť si taký život. Kvôli ochrane jeho súkromia, nebolo v jeho profile o ňom veľa. Kým agentúra videla celú jeho rodinu, jeho psychologický profil aj finančné zázemie, spoločníčkam dávali len časť osobnostných charakteristík na vyhodnotenie. Nepoznala ani jeho meno, kým nepodpísal kontrakt.
„Máš nejakých bratov alebo sestry?“
„Nie. Ty?“
Kúsala si pery. „Mám troch nevlastných bratov a dve nevlastné sestry, ale nie sme si blízky. Väčšinou som to len ja a matka.“
„U mňa to isté.“
Takže už dávalo zmysel, prečo sa tak zameriaval na jej bezpečnosť. Musel dávať pozor na svoju matku rovnako ako ona na tú svoju.
„Čo robí tvoja mama?“ opýtala sa.
„Je zástupkyňou veliteľa pre armádu.“
Vau, to bolo pôsobivé. „Tvoj Veliaci dôstojník?“
„Nie. Ja som bojový pilot. Ona pracuje v paláci. Na ochrane. Snažil som sa tam dostať na príkaz alebo žiadosť paláca, ale za posledné dva roky ma vždy odmietli.“
„Prečo?“
„Som bastard, Felicia.“ Povedal jednoducho. „A je tam viac dôvodov. Nemyslia si, že za niečo stojím, jedine len ako krmivo pre Tavalli.“
„Tak v tom sa veľmi mýlia.“
Talyn ťažko prehltol ako sa ho tieslová dotkli na mieste, o ktorom ani nevedel, že má. Bol to ako kopanec do brucha. Ale bolelo to horšie.
Divné.
Ponúkol jej úsmev. „Vážim si tvoju dôveru.“ Sledoval líniu jej brady cez obrazovku a prial si, aby s ňou mohol ostať dlhšie.
„Takže čo robí tvoja matka?“
„Je trénerkouspoločníčiek.“
„Hej,“ zhrešil ju. „Nerob to.“
„Nerobiť čo?“
„Vyzerať zahanbene. Nikdy. Si nádherná, Felicia. Najkrajšia, akú som kedy videl. Viac než to, máš dušu. Už nikdy nechcem vidieť, aby si mala hlavu sklonenú. Neospravedlňuj sa nikomu za to, kým alebo čím si.“
Felicia sa usmiala, ako sa jej jeho slová dotkli viac ako by sa mali. Jedinú vec, ktorú do nej vtĺkali bolo nezamilovať sa do svojho patróna. Udržať všetko na profesionálnej a obchodnej úrovni. Ale bolo to ťažké robiť pri mužovi, pri ktorom sa cítila ako andarionská princezná.
„Nie si tak hanblivý ako sa javíš však?“
„Len pri tebe.“
„Prečo?“
Pokrčil plecami. „Nie som zvyknutý viesť rozhovory s nikým.Zvlášť nie s mladými samicami, kým nie sú v uniforme. Potom spolu hovoríme len keď prinášajú alebo vydávajú rozkazy. Nie som si istý, čo ti povedať. Naozaj.“
Odvrátila sa ako zazvonil zvonček.
„To bude manažér. Som si istý.“
„Oh.“ Neznášala, že musí tak skoro skončiť. „Môžem s tebou zajtra obedovať?“
„Iste. Budem rád. Pošlem ti mail s adresou.“
„Dobre. Tak sa teda vidíme.“ Vypla komunikátor a pobozkala ho, prajúc si, aby to bol on.
Zastav, Felicia!Správaj sa profesionálne.
Nebol to jej priateľ. Talyn bol patrón. Nikdy nemohol byť viac ako muž, ktorý platí za jej služby. Tak to bolo.
Pohľad jej padol na kartičku.
Tvoje šťastie, bezpečie a pohodlie sú mojou prioritou.
Profesionálne. Vždy. Jeho šťastie a pohodlie boli jej priority. To bolo to, za čo jej platil. A srdce si udrží mimo toho všetkého. Nech sa deje čokoľvek. Nebola si istá, čo si myslela, keď ho pozývala na obed.

Vojenská základňa v Anatole bola extrémne odpudivá a trochu desivá. Stráž pri vchode ju kompletne prehľadala predtým, ako ju prijali. A vypočúvali ju ako vojnového zajatca. Horšie boli už len pohľady zvedavcov, ktorí sa nahromadili okolo, keď bola obklopená troma strážcami v obrovskom transportnom hangári. Nedokázala vystáť byť centrom ich pozornosti. Piloti a posádka vytvárala ruch všade navôkol. Až pokým nepristálo červeno čierne bojové lietadlo, s menom a znakom štrkáča, ktoré patrilo Talynovi. Uvedomila si, že bol vonku trénovať manévre. Srdce jej poskočilo, ako ho sledovala zliezať z kokpitu lietadla. Jeho červeno čierny výstroj priliehal k jeho svalnatej postave. Zastavil sa, aby podpísal e-knihu pri jednom z posádky, stiahol si helmu a venoval jej rozkošný hanblivý poloúsmev, ktorý bol absolútne v rozpore s jeho smrtiacou osobnosťou. Úsmev sa premenil v prísny výraz, keď prestúpil pred vojakov, ktorí boli pri nej.
„Odtiaľto to prevezmem.“
Zasalutovali mu a odišli.
„Mám ti tiež zasalutovať?“
Zohol sa k nej a priložil si líce k jej. „Iba, ak by si chcela.“
Odtiahol sa a zavolal si jedného z mužov, ktorému podal svoju helmu. „Môžete mi to odniesť do skrinky?“
„Áno, pane.“ Odpovedal a opäť zasalutoval.
Talyn mu to opätoval, predtým ako vzal jej ruku a zastrčil si do ohybu lakťa a viedol ju k východu základni.
„Poblíž je Andarionská, Ritadorianská a Kirovarianská reštaurácia. Čo by si rada?“
Snažila sa nemyslieť na jeho napnuté a obrovské mužné rameno. A vyzeral absolútne k zakusnutiu v tej leteckej kombinéze. Začervenela sa, keď si uvedomila, že čaká na jej odpoveď. Ale naozaj sa chcela zakusnúť do niečoho, čo nebolo v jeho výbere. Pozrela sa smerom dole. Áno, majorov zadok by bol určite chutnejší než čokoľvek, čo menoval.
Felicia!Stop!
„Uhm, nikdy som nevyskúšala nič Ritadorianské. Je to dobré?“
„Áno, ale pálivé.“
„Milujem pálivé.“
„Tak potom Rit. Aj keď to nie je v dostupnosti chôdze.“ Viedol juk transportnej stanici. Čo bolo v pohode, až kým nezastavil pred  drahým elegantným airbikom. To muselo byť to, čo riadil, keď spolu naposledy hovorili.
„Žartuješ, však?“
Pozrel sa na ňu s roztomilým pohľadom. „Nemyslím si.“ Tentoraz sa pozrel hravo. „Nehovor mi, že sa bojíš.“
Felicia ťažko prehltla. „Nikdy som žiadnu z nich nešoférovala, a doteraz som bola celkom šťastná a zdravá. Okrem toho. Možno by sme mohli ísť niekam, kde sa dá dôjsť pešo?“
Teraz to už bol ten najviac očarujúci úsmev, aký kedy nejaký samec venoval samici v celej histórii Andarie. Za neho musel vykĺznuť z hromady trestov od svojej matky.
„No tak. Skús to. Vieš, že to chceš. Nenechám ťa zraniť sa. Sľubujem. Ak pôjdem príliš rýchlo alebo budeš vystrašená čo i len trošičku, stisni ma a ja spomalím.“
Kúsajúc si pery, rozmýšľala nad príčetnosťou celej situácie.
„Som bojový pilot,Felicia. Už skoro tri roky. Tisícky nalietaných hodín. Nespočetné letecké súboje s Tavali a Gouranmi.“
„Koľko krát si sa vybúral?“
„Nikdy.“
To ju trošku upokojilo. „Dobre, ale pamätaj, budeš platiť za všetky medicínske úkony, ktoré vyplynú zo zranení v dôsledku tvojej akcie.“
Smejúc sa, vyzliekol si svoju leteckú bundu a prehodil ju okolo jej ramien. Zapotácala sa nad jeho hmotnosťou,  nehovoriac o tom, že ju kompletne pohltila, čo jej dalo úplne nový pohľad o tom, aký silný musí byť, ak sa v nej vie tak ľahko pohybovať. Uškŕňal sa ako dieťa, ktoré vyhralo svoju hru, keď vyberal dve helmy zo sedadla a podal jej jednu z nich. Stále si nebola istá, či to má urobiť, ani keď videla jeho neskutočne dlhú nohu ako prehadzuje cez bike a dotykovým senzorom ju štartuje. S hlbokým nádychom na guráž, nasadla obkročmo na bike. Sedadlo bolo krátke, takže ju to okamžite stlačilo k jeho telu a nohy sa jej zastrčili pod jeho zadok. Spôsob, akým bola pritisnutá k jeho pevným svalom, mučili jej fantázie. Oh, áno. Bolo to pekné. Z radosti sa usmiala a objala ho okolo pása a natiahla vzduch nad tým, aký bol obrovský. Aký dobrý pocit to bol držať sa ho.
Pozrel sa na ňu ponad rameno. „Chystám sa nás zdvihnúť. Pamätaj, ako budeš čo i len trochu vystrašená, len ma stisni pevne, alebo mi to povedz a ja spomalím.“
„Ok. Som pripravená.“
Jemne jej stisol ruku predtým ako sa naklonil dopredu a odkopol zdviháky.  Žalúdok jej od toho klesol, ale jeho schopnosti boli neskutočné, ako ich navigoval priamo do premávky.
„Vzadu všetko v poriadku?“
„Áno. Je to celkom zábavné, nie?“
Prikývol na súhlas. „Absolútne. Ešte z teba spravím pilotku.“
V tom si nebola tak istá. Na rozdiel od neho, nevyžívala sa v nebezpečenstve.
Nuda... to bolo jej teplé miestečko. A takto to mala rada. O niekoľko minút zlietol na parkoviskopred malou kaviarňou a pomohol jej zosadnúť. Zatiaľ čo jeho výraz na tvári bol stále prísny, v jeho očiach sa objavili malé detské iskričky, čo ho robilo ešte viac rozkošným.
„Páči sa ti žiť na hrane, však?“
Zabezpečil ich helmy a airbike. „Extrémne športy ma priťahujú.“
To ju opäť znervóznilo. Zahŕňa to aj jeho posteľové aktivity? Bol tak silný a obrovský, že jej mohol zlomiť kosti bez nejakej veľkej námahy. Jeden úder od neho a mohla by byť mŕtva...
Násilný a nemilosrdný, Železné kladivo dominuje Ringuako žiaden iný bojovník v histórii. Je jediný bojovník, ktorému sa ostatní obávajú čeliť.  Máme z dobrého zdroja, že niektorí dostali záchvat potom, čo im manažéri dojednali zápas práve s ním.
Zastavil sa, keď sa na ňu pozrel. „Si v poriadku?“
„Áno.“
Talyn zaváhal. Napriek jej odpovedi, bola zjavne rozrušená. 
„Povedal som niečo zlé?“
„Nie. Všetko je v poriadku.“
Ale nebolo. A to ho zasiahlo ešte hlbšie. Bolo to kvôli jeho postaveniu? To by dávalo zmysel. Bola to najčastejšia vec, ktorá ho držala od sveta. Aj to bol dôvod, prečo odmietal dávať rozhovory. Prvá otázka bola vždy o jeho línii a ďalšia, ako sa jeho rodičia cítia ohľadom jeho bojových výkonov. Vždy keď povedal, že otca nemá, zalapali po dychu a ustúpili od neho, akoby bol nejakým nositeľom choroby. Alebo to v nich vyvolávalo súcit, čo neznášal ešte viac.  Takže sa vždy držal v ústraní a vyhýbal sa trápnym otázkam ako moru v rozkroku. Očividne sa mýlil. Vieš dobre, čo spôsobuje tvoje hovorenie, debil. Prečo sa nevieš zo seba poučiť?
Prečo by si mal myslieť, že sa mohlo čokoľvek zmeniť? Že ona, platená spoločníčka, by nebola obťažovaná jeho postavením? Ak sa niečo vo svojom živote naučil, tak to, že jeho pevná vôľa je Andarianom u riti. V očiach jeho rasy bol odpad a vždy bude. S pocitom obáv sa stiahol viac do seba a odstúpil viac od nej, aby bol väčší priestor medzi nimi. Jebaťich. Nemohol zmeniť ich kultúru. Alebo jej myseľ a morálku.
To sa už naučil. Pretrpí obed v tichosti ako len bude môcť a odoberie sa späť na základňu.  Nechá ju žiť ďalších šesť mesiacov v jeho apartmáne a potom sa vráti k životu, aký pozná. K takému, aký pozná.
Felicia si vyzliekla bundu a podala mu ju. Niet pochýb, že nechcela aby sa jej pokožka kontaminovala. Sklamaný, pokrčil ramenami a naviedol ju k dverám kaviarne.
Felicia zaváhala, keď si všimla jeho náhlu zmenu nálady. Teraz bol veľmi rezervovaný a strohý. Tichý. Ešte viac, ako keď na ňu čakal v agentúre. Trpel nejakou chemickou nerovnováhou? Trochu vystrašená jeho neoprávnenou pochmúrnou náladou, vstúpila do kaviarne ako prvá a okamžite zaregistrovala ako veľa Andarianov sa Talynovi vyhýba širokým oblúkom. Nevenoval im žiadnu pozornosť, ako si sadol chrbtom k nim.
„Major,“ povedal čašník ako im priniesol menu. „Tara.“
„Ďakujem.“ Felicia otvorila obedový lístok, kým Talyn ho položil na stôl. Pozrela sa ponad menu na neho, zatiaľ čo on hľadel na dlážku. „Deje sa niečo?“
Pokrčil ramenami nonšalantne. „Nie som zvyknutý mať s niekým obed.“
„Obvykle nejedávaš so svojimi priateľmi?“
„Žiadnych nemám.“
Zamračila sa nad tónom, akým to povedal. „Žiadnych?“
„Som bastard.“ Povedal jednoducho.
„Áno? Tak ako ja.“ A i tak mala kopu priateľov. No.. záležalo to od časti mesiaca.
„Tvoj otec nie je vyvrheľ,Felicia. Nemám žiadnu otcovskú líniu. Vôbec. Moja kastačná trieda je 12-6.“
„Oh.“ No, to mohol byť problém v spoločnosti, ktorá dávala všetky hodnoty a  prioritu na obe línie. Nižší stupeň ako mal on, mal už len vyvrheľ. Niečo, čo žiaden Andarioňan nechcel byť. Kým jej rodičia sa nikdy nevzali, obaja pochádzali z elitných rodín s veľmi prestížnym postavením. Jej kasta bola na míle od tej jeho, čo už tak bolo dosť vzácne na Andariu. Samice si vždy dávali záležať na spojení so samcom, ktorý by mal rovnakú kastu alebo vyššiu. Jedinou výnimkou bola etonAnatole, čo bola kráľovská kasta a teda tá najvyššia. Je pohľad sa naplnil ľútosťou a Talyn si poposadol. Keď hovoril, nebola v tom žiadna emócia.
„Ak by si požadovala zrušenie kontraktu predtým ako by som ťa nakazil, pochopím to. Nemusíš sa obávať. Zaplatím všetky poplatky a môžeš sa vrátiť naspäť do agentúry.“
„Talyn,“ dotkla sa jeho ruky. „Nezaujímam sa o tvojho otca alebo jeho postavenie. Som viac ako šťastná, že tu som s  tebou.“
Predtým, ako mohol odpovedať, sa k nim vrátil čašník. „Chcete si už objednať?“
Talyn natočil hlavu smerom k nej. „Čo by si rada, mu tara?“
Teba na tanieri.
Nanešťastie, tatársky Talyn nebola jedna z možností. „Nie som si istá. Čo by si mi odporučil?“
„Som v tréningu, takže všetko čo jem je biele mäso a čokoľvek zelené, čo rastie a majú. A to neodporúčam.“
Nakrčila tvár. „Vážne?“
Prikývol.
Pozrela na čašníka. „Čo by ste mi odporučilivy?“
„Sunsetsteak je výnimočný. Tak ako letný šalát.“
„Tak myslím, že si dám práve to.“
„A na pitie?“
„Víno.“
Vzal im menu bez toho, aby sa opýtal Talyna na jeho objednávku. Ako začala otvárať ústa, že mu niečo povie, zrazu k nim váhavo pristúpil človek.
„Kladivo,“ Povedal Talynovi, ktorého tvár ešte viac stuhla. „Si pripravený na zajtrajší zápas?“
„Som.“
„Dobre. Vsadil som na teba môj mesačný kredit. Teším sa na výplatu.“ Držal malý komunikátor otočený smerom k nemu. „Nevadilo by ti podpísať sa pre môjho vnuka? Je tvoj obrovský fanúšik.“ Až po tom sa Talyn upokojil. „Jasné. Ako sa volá?“
„Gelun. G-e-l-u-n.“
Talyn sa podpísal a podal ho späť mužovi, ktorý sa šťastím usmieval. Zovrel autogram na svojej hrudi. „Nebudem ťa zdržiavať od tvojej dámy. Veľa šťastia zajtra.“
„Ďakujem“
Felicii vyletelo obočie nahor nad tou zvláštnou situáciou.
„Som bojovník Ringu.“ Zobral si pohár vody.
„Jeden z mojich priateľov mi to povedal po tom, ako som podpísala zmluvu. Predtým som to netušila. Čo ťa prinútilo ním byť?“
Ťažko si povzdychol. „Inak by ma nepripustili do DT.“
„DT?“
„Dôstojnícky tréning.“
Felicii bolo zle z toho, čo hovoril. Bojovanie v Ringu bol brutálny šport, kde sa protivníci snažili jeden druhého zabiť pre zábavu. Mnohokrát aj uspeli. Úprimne, celý šport a aj jej účastníci ju odpudzovali. „Ako dlho už bojuješ?“
„Deväť rokov.“
To ju šokovalo ešte viac. Kto s rozumomby povolil dieťaťu zúčastniť sa niečoho takého hrozného? „Bol si dieťa, keď si začínal.“
„Takmer jedenásť. Normálny vek pre väčšinu chlapcov, ktorí do toho idú. Bol som dosť vyspelý na svoj vek. Mysleli si, že mám pätnásť a ja som ich neopravoval.“ Horko sa zasmial.
„Okrem toho, Otvorený ring si nepýta tvoj občiansky – to je dôvod, prečo sa volá Otvorený. Kým máš na vstupný poplatok, nechajú ťa bojovať.“
Felicia sa sotva spamätala, kým začala protestovať o veku začínajúcich bojovníkov. V Legitímnej lige s líniou bol normálny vek sedemnásť – aj to po rokoch tréningov, so špeciálnymi inštruktormi a veľmi špecifickými pravidlami a obmedzeniami pre tých, ktorí by chceli vstúpiť. Ako bastard bez línie mohol byť Talyn v Otvorenej lige, ktorá je ešte brutálnejšia. Pričom sa s nimi zaobchádzalo, akoby išlo o kohútie zápasy.  Nemali vôbec žiadne pravidlá alebo osobných trénerov a nemala ani potuchy v akom veky tí chlapci začínajú. Očividne začínali už v detstve.
„Ako často bojuješ?“
„Dva alebo trikrát do mesiaca, počas sezóny.“
Bola zdesená z toho počtu.
„Železné kladivo! No do riti!“ Tentokrát to bol andarionský muž v business oblečení, čo k nim pristúpil. „Nevedel som, že tu jedávate! Nevadilo by Vám vyfotiť sa so mnou?“
„iste.“
 Muž podal svoj komunikátor kamarátovi, keď sa Talyn postavil vedľa neho. Po tom, ako ich vyfotil, podal mu ruku. „Som veľký fanúšik. Je úžasné vás stretnúť.“
„Aj pre mňa.“ Talyn zaujal svoje miesto, keď odišli.
Mračiac sa, bola zmätená, akú pozornosť spôsoboval. „Si slávny?“
Aj keď uznali bastardský Ring ako svetový šport, bola vzácnosť, aby ktokoľvek z Otvorenej ligy bol známy na verejnosti. Líca sa mu sfarbili skôr ako odpovedal.
„Pred pár mesiacmi som vyhral Zoftiq Legitímnu ligu. A tiež som šampión Otvorenej. Musel som sa však toho titulu vzdať, keď som vyhral Legitímnu.“
 Zalapala po dych po niečom takom úžasnom až vzácnom. Fresca jej toto určite nepovedala. A neobjavila to ani pri svojom prieskume.
Divné.
„Naozaj?“ zalapala.
Rozpačito sa obzrel inde. „Taktiež som neporazený v oboch ligách.“
Hlava sa jej točila od všetkého, čo jej práve povedal. „Talyn... to je úžasné! Prečo si mi to nepovedal?“
„V tvojom profile si písala, že nenávidíš bojovníkov Ringu a nechceš mať s nimi nič spoločné.“
„Áno, ale-“
„Nemyslím, že by si so mnou hovorila, ak by si to vedela.“
Mal pravdu. Pravdepodobne nie. Vždy si myslela, že bojovníci sú hlupáci zameraný len na seba, pretože boli dosť hlúpi vedieť niečo lepšie. Ale to nebola pravda o Talynovi. On určite nebol to, čo jej prišlo na myseľ, keď rozmýšľala o tých šialencoch, čo si vytvárali slávu v násilí a roztrhaných črevách.
„Ako dlho hodláš bojovať?“
„Až pokým zo mňa neurobia veliteľa. Ak nebudem bojovať, nemám inú šancu.“
To jej nedávalo zmysel. „Si šampión oboch líg. Prečo ešte nie si veliteľ?“
„Som neuznaný bastardský syn, Felicia.“ zopakoval. „-12-6. Otroci alebo kriminálnici majú vyššie postavenie ako ja. Aj v armáde.“
V tom momente sa jej srdce zlomilo. Mal pravdu a nebolo to fér. Ktorýkoľvek Andarioňan by bol z poručíka povýšený na veliteľa, ak by dosiahol toľko ako on, hlavne v jeho veku. Mohli by si post a hodnosť vyberať. On je sotva major. Aj to dokonca bez veliacej pozície. V tom momente, ona ako pacifistka mala sto chutí niekoho nakopať.
„Prečo ťa nik z tvojej otcovskej línie neadoptoval?“ Rodiny to normálne robievali, aby uchránili deti ich synov, pred akýmkoľvek zločinom, ktorý ich vyhnal z línie.  Takmer vždy sa stará mama, prastará mama alebo sestra zapojili a osvojili si tie nevinné deti. „Vedeli vôbec o tebe?“
Nebolo pochýb o mukách, ktoré mu otázka spôsobila. „Vedeli. Len sa nezaujímali.“
Čašník sa vrátil s ich jedlami. Felicia sa musela prinútiť, aby niečo ďalšie nepovedala, zatiaľ čo Talyn sa nútil k jedeniu. Felicia sa musela nútiť, aby nestočila pery nad tým, čo bol Talyn nútený jesť. 
Voda a obria porcie obyčajného bieleho mäsa, hnedá ryža, na kúsky ovocie a
tri natvrdo uvarené vajcia. Neboli ani solené.
„Toto naozaj jedávaš?“
Prikývol. „Mám veľmi prísnu diétu vždy, keď trénujem.“
„Len zo zvedavosti, šampión. Kedy netrénuješ?“
Odfrkol si predtým ako opäť prehovoril. „Mám veľmi prísnu diétu po celý čas.“
Potriasla hlavou. „Kedy naposledy si si dal koláč?“
„Na moje desiate narodeniny.“
„To má byť vtip?“
„Nemyslím si.“
Cítiac sa previnilo, pozrela na svoje lahodne vyzerajúce jedlo. Ktoré vyzeralo naozaj chutne.
„Tak ako presne vyzerá tvoj režim?“
Prehltol svoje sústo. „Vstanem o piatej ráno, zabehnem 16 kilometrov. Sprcha. Prihlásiť sa musím do siedmej. Armáda vlastní môj bezcenný zadok do siedmej večer. Niekedy aj neskôr. Dám si rýchle jedlo. Potom strávim tri až štyri hodiny v telocvični, kde trénujem. Zvyčajne mám dva večery do týždňa voľno ale cez víkendy mám potom celodňové tréningy alebo zápasy.“
Uh, nevedela si predstaviť viac vyčerpávajúci rozvrh. Ako sa udržal pri zmysloch?
„Čo robíš pre zábavu?“
„Lozím.“
„A kedy chodíšlozievať?“
Zjedol sústo ryže. „Pozemné manévre, záchranné tréningy a tréningy prežitia, takmer každých niekoľko mesiacov. Potom, raz do roka, počas mojej  týždňovej dovolenky.“
„A?“ ďalej ho vyzvala.
„A čo?“
„Čo ďalšie robíš pre zábavu?“
„Spím.“
„Talyn, myslím to vážne.“
„Aj ja. Prečo si myslíš, že chcem tú veliteľskú pozíciu tak veľmi? Znížia mi hodiny na desať hodín denne, štyri dni do týždňa. A dostanem až dva týždne dovolenky. A to najlepšie, budem mať neskorší zákaz vychádzania. A tiež jeden večer do týždňa len pre seba.“
„Rozmýšľal si niekedy o kariére mimo armády?“
Prehltol kúsok ovocia a natiahol sa po ďalšie. „Chcel som byť chirurg.“
„Prečo si nešiel na lekársku fakultu?“
„Nemohol som sa tam dostať pre moje postavenie. Bez otcovskej línie, žiadna andarionská škola by ma neprijala.“
„Žiadna?“
Potriasol hlavou. „Ver mi, skúšal som to. Podal som si prihlášku do Ligy lekárskeho zboru. Neprijali ma. Odkedy mali pár Adarioňanov v ich službe a ľudia nemajú radi, ak ich liečime, tak už nemajú pre náš druh žiadne miesta.  Trikrát som si skúšal podať a pri tom poslednom ma upozornili, že ma neprijmú a nemal by som míňať čas a peniaze na prihlášky.“
To muselo byť pre neho ťažké. „Je mi to ľúto,Talyn.“
Pokrčil ramenami s nonšalanciou, ktorú podľa nej určite necítil. Akoby mohol? Niekto koho toľkokrát odmietli, to musel naozaj chcieť.
„Dostal som sa cez to.“
Jeho tón naznačoval, že bol úprimný, ale ona videla ľútosť v jeho očiach. Tichú, mučivú rezignáciu. Srdce sa jej lámalo pre neho, ako ho videla jesť to jedlo bez chuti, ktoré mu bolo nútené pre jeho nedostatočné možnosti v kariére. Možnosti, ktoré nezkurvil, ale mal na ne právo.
„A čo ty?“ opýtal sa, opierajúc sa o stoličku.
Utrela si pery. „Čo so mnou?“
„Čo študuješ?“
„Ironické, ale som na medicíne. Začínam druhý ročník. Pred mesiacom som prešla moje licenčné skúšky fyzioterapie.“ 
„Gratulujem.“
Bola ohromená jeho úprimnosťou. Zvlášť, ak to bolo niečo, čo chcel vždy robiť a odopreli mu tú možnosť.
„Ďakujem. A mimochodom, naozaj oceňujem tvoje pochopenie pre môj školský rozvrh.“ Naozaj pre to mohol byť naštvaný. Všetci ostatní boli. Niektorí boli dokonca nehanebne hrubí – vraj prečo chce šľapka chodiť do školy so slušnými Andarionmi. Namiesto toho, Talyn bol viac než ústretový, čo bol primárny dôvod, prečo ho prijala za patróna.
„Rešpektujem každého kto sa rozhodne ísť na univerzitu. Moja matka to mala ťažké, keď som bol dieťa. Trvalo jej dvakrát tak dlho dokončiť školu ako normálne. Ak budeš potrebovať čokoľvek špeciálne na hodiny, len mi daj vedieť. Nechcem, aby si mala také ťažkosti ako moja matka.“ Zaplatil za ich jedlo, kým ona ešte dojedala. 
Náramok sa mu rozozvučal. Vypol ho a postavil sa. „Musím sa vrátiť a prihlásiť.“
„Myslela som, že máš hodinu a pol na obed?“
„Môj veliaci dôstojník mi ho niekedy skráti.“ Teraz cítila jeho vzdorovitý hnev v slovách. Áno, nebolo pochýb o jeho tiku v brade a krvilačnosti v jeho bielych očiach. Chcel podrezať svojho veliteľa. Ale nepovedal na to ani slovo, ako ju viedol naspäť k airbiku. Vrátila sa s ním na základňu.
„Vadilo by ti, ak by som prišla na tvoj zajtrajší zápas?“
Jeho tvár zahalil šok neveriaceho. „Naozaj?“
Prikývla. „Tvoja matka zrejme nepríde, však?“
Zamračil sa ako ho otázka zmiatla. „Moja matka?“
„Či ju máš na zápase ako spoločnosť?“
„Oh... nie, moja matka nikdy nenavštevuje zápasy.“
 Opäť bola šokovaná jeho odpoveďou. Ako mohla matka šampióna nenavštevovať jeho zápasy?
„Nikdy?“
Potriasol hlavou akoby to bolo úplne normálne. „Nerada ma vidí krvácať.“ Žmurkol na ňu, ako sa mu zlepšila nálada. „Čo za sebeckú matku to je,čo?“
Zasmiala sa nad jeho pokriveným humorom. „Tak kto tam je pre teba?“
„Môj tréner a manažér.“
„A?“ opýtala sa.
„Môj tréner a manažér.“ Povedal to tak bez emócii, že vedela, že nikoho iného neočakáva. Osamelosť jeho života ju bolela. On naozaj nemal nikoho. Niet divu, že sa k nej nesprával ako ostatní patróni. Nemal žiadnu potuchu o andarionských vzťahoch.  Alebo aj rodinných očividne. Felicia si stiahla jeho hlavu k sebe, až kým sa nedotýkali čelami.
„Ja tam budem pre teba,Talyn.“
S rešpektom jej pokynul hlavou. „Nechám ti rodinný lístok na pokladni. Dostane ťa dozadu ku mne pred aj po zápase.“ Chytil jej tvár do dlaní.
„Môžem ťa pobozkať?“
„Samozrejme.“
Rukami je prešiel po kučerách, predtým ako sa pomaly sklonil k jej perám. Felicia sa triasla nad jemnosťou jeho bozku. Zachvela sa, keď pocítila jeho jazyk proti jej. Keď sa odtiahol, usmiala sa na neho.
„Som rád, že si bola môj prvý bozk.“
„A ja som rada, že ty môj.“
Keď kráčal preč, až vtedy si uvedomila, že tým naozaj myslel prvý bozk. Nie milenku. Teplo sa ňou prehnalo, aj keď malá časť z nej mala stále obavy. Bol omnoho viac, než dúfala, že kedy nájde. Rovnako ako on, kvôli excesom jej rodičov, mala obmedzené možnosti výberu manžela a kariéry. Jediný dôvod, prečo bola prijatá na medicínu, bolo pre jej matku, ktorá bola vzdialená sesternica bývaléhotadara, a jej otec bol vysoko postavený poradca pre súčasného tadara. A aj keď sa jej rodičia nevzali, jej otec ju uznal za svoju. Aspoň príležitostne. To jej dávalo omnoho viac príležitostí na kariéru, ale dalo jej to aj extrémne nevýhodné podmienky na manželstvo. To bol dôvod, prečo sa vydala v stopách svojej matky na obchodný vzťah. Prinajmenšom, ako spoločníčka mala aspoň akú takú kontrolu nad svojou budúcnosťou. Za normálnych okolností si spoločníčky vyberali starší samci, ktorých manželky zomreli alebo boli zranené a  nechceli zničiť alebo komplikovať líniu ich existujúcich detí novým manželstvom. Alebo chceli spoločníčky pre určité veci, väčšinou perverzné, ktoré im ich manželky odmietali dať. Smutné, ale títo samci sa k nim správali ako k plateným kurvám. Očakávajúc, že na zavolanie pribehnú a budú kompletne submisívne a podriadené. Fyzické a verbálne zneužívanie boli jej najväčšie obavy. Vyrastala s hororovými príbehmi od priateliek jej matky. Ale ako sa školné neustále zvyšovalo a žiaden slušný muž v jej veku by sa s ňou nezasnúbil, musela prijať nevyhnutné. A skoro spravila najväčšiu predstaviteľnú chybu. Stále ju potriaslo, keď si spomenula na jedného, s ktorým robila pohovor tesne pred Talynom. Na papieri sa Alrux javil ako ten najdokonalejší patrón. Myslela si, že sa jej splnil sen. Ale bol k nej tak náročný a hrubý, keď sa stretli, že preskočila Talynovužiadosť bez toho, aby si ho čo i len skontrolovala. Ak bol starší samec tak povýšenecký a odpudivý, tak mladší, ktorý mal možnosti vyberať si manželku, mohol byť dvakrát tak hrozný.  Nemohla sa viac mýliť. A po prvýkrát v živote sa naozaj začala tešiť zo straty svojho panenstva.


„Batur! Bod dvanásť! Hneď!“
Talyn prehltol urážky svojho veliteľa, keď bežal v rade. Naozaj toho bastarda neznášal. Ako Anatole bol jeho veliteľprasynovec ich tadara a myslel si, že vlastní celú armádu.
„Pane, áno, pane.“ Zasalutoval mu a zaujal pozíciou priamo pred ním. Plukovník pozrel na miesto, kde Felicia práve zmizla. „Kto je tá trim?“
Talyn zaškrípal zubami nad tou hanlivou urážkou, ktorou počastoval Feliciu, akoby nebola nič viac než bezduchá vojenská krasotinka.
„Moja samica, pane.“
Presunul sa, aby stál priamo pred Talynovou tvárou. „Blbosť. Žiadna žena s rešpektom by si nedovolila, aby ju videli s takým bastardom ako si ty. Priniesol si si šľapku na základňu Batur?“
„Nie, pane.“
Plukovník sa na neho uškrnul. „Ale áno, však? Čo? Nechal si sa ňou dobre vyfajčiť cez obed?“
Jeho dych bol trhaný a musel sa ovládnuť, aby toho bastarda neudrel. Nebol by za to len vojenský súd. Anatol bol aj člen kráľovskej rodiny. Piaty v rade na trón. Trest smrti. Ale bolo to tak lákavé. Mohol cítiť jeho krv na tvári, ako by mu ju trhal. Fyzicky ho to až lákalo urobiť.
Ferrick by rád vedel o jeho fantáziách.
„Prečo svoju samicu nezavoláš pre mňa späť a nenecháš ma ukázať jej, aké je to mať v hube vtáka skutočného samca? Takého, čo má líniu.“
Talyn si zaťal päste do bokov. Žiaden iný dôstojník by si to nenechal tolerovať od plukovníka. Ale on sa nemal na koho odvolať. Ak by chcel nahlásiť Anatola, len by sa to pre neho zhoršilo. Alebo, horší scenár,  by len poškodil svojej matke a jej hodnosti.
„Čo? Robí ťa to zúrivým,bastard? Opovažuješ sa na mňa pozerať so zlosťou v očiach?“
Talyn rýchlo odvrátil pohľad.
„Poďme, psisko. Zavolaj svoju štetku. Dokonca ťa nechám pozerať, ako mi ho fajčí.“
Keď stále nevyťahoval svoj komunikátor, plukovník sa zamračil. „Odmietaš priamy rozkaz?“
„Nemôžem povolať civila, pane. Ak chcete, aby vám niekto vyfajčil, hádam by som to mohol urobiť.“
Plukovník ho udrel.  Talynom to ani nepohlo. Úprimne? Jeho matka vie lepšie udrieť. Jediné, čo mohol robiť, bolo túžobne chcieť, aby  na jeden jediný deň mal chrbtovú kosť na to, stretnúť sa s ním tvárou v tvár ako pravý Andarioňan.
V ringu.
Bojovník na bojovníka.
„Myslíš si, že si niečo špeciálne? Železné kladivo.“ Uškrnul sa. „Vsadím si ročný plat zajtra na tvojho súpera. Čo keby sme začali tvoj tréning skoršie? Poďme ťa pripraviť na oponenta. Zreportuj to Ringu. Okamžite.“
„Áno, pane. Teším sa na deň, keď budete dosť Andarianom, aby ste sa pripojili ku mne do ringu.“ To už malo očakávaný efekt. Oči sa mu naplnili nenávisťou.
„Neposlušnosť, major?“
Myslíš? Ale Talyn nebol tak hlúpy aby to povedal nahlas.
„Nie, pane. Len si myslím, že ak by sa do ringu pridal jeden z lídrov armády, zvýšilo by to morálku.“ Zasalutoval mu a zamieril do telocvične. A s každým ďalším krokom, presne vedel, čo bude nasledovať. Čo ho tam vždy čakalo. Keďže šance na výhru boli vždy na Talynovej strane, Anatole si vždy vsadil proti nemu, aby zvýšil svoju výplatu. Ale Talyn nemohol zahodiť zápas. Znamenalo by to zahodiť svoj život, ak by to urobil. Takže ho plukovník indisponuje. Aspoň si to myslel. Ktorý idiot nemohol prísť na to, že tieto malé bitky mu nijak neublížia.
Vôbec.
Andarionský vojak, aj keď divoký, nemal rovnaký kaliber ako profesionálny Ringový bojovník. Legitímni spratkovia nikdy nemuseli vstúpiť do Otvorenej ligy a skutočne bojovať o svoj život. Nikdy sa nemuseli stať silnými vo svete, ktorý sa ich snažil zabiť. Roky dozadu sa Talyn naučil nájsť v bolesti potešenie. A v AndarionskejHaukovej móde, ho boje osviežovali. Robili ho silnejším. Viac rozhodnutým. Nič mu nezapálilo oheň v zadku rýchlejšie ako niekto, kto sa ho snažil dostať dole.
Poď na mňa so všetkým čo máš, suka.
Nikto a nič nikdy nedostane to najlepšie z neho.

Ako sa išiel prezliecť, myšlienky sa mu stočili späť k Felícii a jej láskavosti  počas obeda. Chcela ho vidieť opäť. Tá myšlienka ho zahriala aj napriek hroznej nálade. Aj keď mal srdce bojovníka, priniesla mu do duše neočakávaný mier.  Ak by sa mal nechať nakopať, nemohol nájsť lepší dôvod ako ochrániť ju pred bastardmi ako jeho veliteľ. Najlepšie zo všetkého bolo, že na neho nehľadela ako ostatní Andarioni. Niekedy dokonca vyzerala, že si jeho spoločnosť užíva. To bolo všetko, čo vo svojom živote chcel. Niekoho, kto by mohol byť s ním a nepociťoval by odpor alebo nenávisť z jeho narodenia, za ktoré on nemohol.
Ale najprv sa musí vysporiadať s Anatolom a akýmkoľvek Legitímnym blbcom, ktorý si myslí, že zloží Železné kladivo. Podráždený tými kecami, zaťal zuby. Áno, jednu vec vo svojom živote zmenil tým, že do neho priniesol Felíciu. Ale aj tak sa všetko ostatné na neho rúcalo. Musí byť aj iná cesta, ako z toho von. Cesta, ako si dostať Anatola a ostatných za svoj chrbát. Jasné, zabiť ich.
Jednoduché.
Trik bol dostať Anatola do Ringu a vypustiť všetku svoju nenávisť. Až doteraz Anatole múdro odmietal.
Jedného dňa, pomyslel si...
Bude sa snažiť nájsť jeho slabinu a keď ju nájde, plánuje doručiť jeho dušu priamo k bohom.


15 komentářů:

  1. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Super , moc díky za překlad a korekci :-) Danča

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  4. Vďaka za preklad a korektúru a teším sa na pokračovanie☺

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc, skvělá kapitola.��

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skělé kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuju! Děkuju! Děkuju! Jste nejlepší. Tuhle knížku si fakt užívám. Meduska

    OdpovědětVymazat
  8. Tohle vypadá zatraceně dobře! Díky

    OdpovědětVymazat
  9. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  10. Ja milujem túto sériu a neviem sa dočkať ako sa to vyvŕbi. Vždy sa tak veľmi poteším novej kapitoly. Diky moc za preklad.

    OdpovědětVymazat
  11. Dekuji mockrat za preklad :D

    OdpovědětVymazat
  12. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat