pondělí 5. září 2016

Zrozen ze vzdoru - Prolog



„Nemôžeš vyhrať proti Legitímnemu Šampiónovi, bastard! Rovno môžeš ísť domov k mamičke plakať ako malá suka!“
TalynBatur sotva udržal na jazyku nechutné odseknutie. A nakoniec, načo by sa aj obťažoval, keď on a  Odelus išli bojovať na smrť.
Ó, áno. Som idiot.
Ale nie nevychovanec.

Protivník kopol a udrel ako blesk. Pohyboval sa, akoby mu chýbali kosti aj chrbtica, ale Talyn sa uhol a tvrdo ho zasiahol priamo do rebier. Zatackal sa. Talyn použil svoj známy nožnicový dvojitý úder priamo do jeho hlavy a čela. Omráčený sa po ňom natiahol. Podľa spôsobu, akým sa hýbal, Talyn vedel, že je na čase to ukončiť.
„Pobozkaj môj zadok bastarda, Legitímny!“ zavrčal Talyn a podkopol súperovi nohy, čím mu dal krvavý mat. Počas niekoľkých úderov srdca sa ozval víťazný zvuk, ktorý bol prehlušený burácajúcimi hlasmi tých, ktorí mu volali na slávu ale aj tými, ktorí by ho najradšej poslali do horúceho pekla.
Rozhodca zdvihol jeho ruku do vzduchu, aby ho predstavil davu.
„Nepopierateľný! Neporazený! Neuveriteľný! Nový Zoftiq Legitímny Šampión 8560! Železné kladivo! TalynBatur!“
Opitý víťazstvom a plný adrenalínu si Talyn udrel do hrude a vzdorovito zazeral po aréne plnej jačiacich divákov ako potlačoval tú surovú krvilačnosť, ktorá prúdila celým jeho telom. Krvilačnosť, ktorá ešte stále nebola uspokojená. Okolo 6000 Andarianov bolo dnes v hľadisku, aby ho videli krvácať a to ešte nerátal tých 10 miliónov, ktorí to sledovali z domova.
Niektorí sa stavili, že vyhrá.
Viacerí dúfali, že ho protivník vypitve tým najkrvavejším spôsobom.
Ale ako sa mu dych spomaľoval a bolesť zo zápasu sa pomaly dostavovala, realita ho zasiahla viac ako údery porazeného súpera. Zo všetkých tých desiatok tisíc divákov, tu nebol ani jeden jediný, ktorý by tam bol priamo pre neho. Zatiaľ, čo tí, ktorí sa radovali z jeho víťazstva, pôjdu domov oslavovať, on si dá sprchu, prezlečie sa a vráti sa do svojej sparťanskej vojenskej kasárne.
Sám.
Ráno vstane a pôjde do práce ako každý jeden deň.
TenLegitímny bastard, ktorého práve porazil, mal pravdu. V celom vesmíre mal len jednu osobu, ktorej mohol povedať o svojom víťazstve.
Jeho vlastnú matku.
Aká úbohá a bezcenná bola taká realita?
Naozaj potrebujem začať žiť.

Nakoľko jeho matka bola na dôležitom Andarianskom summite, ktorý bolo striktne utajovaný, musí počkať až do zajtrajšej noci. A vedel, že nepozerala a ani nepočúvala o dnešnom zápase. Nikdy to nerobila. Nebolo to tak, že by sa nezaujímala. Len nechcela vedieť o jeho bojoch, kým si nebola istá, že je stále nažive a neleží niekde mŕtvy na podlahe ringu.
A tak, na konci dňa TalynBatur – oslavovaný bojovník celej generácie – nemal nikoho v tejto masívnej aréne plnej Andarianov a iných rás, ktorý by o ňom vedel aspoň hovno, až na jeho manažéra a trénera.
Bolo to niečo, s čím sa naučil žiť a akceptoval to celý svoj život, ale nikdy to v ňom nehorelo viac ako teraz, keď sa pozeral na to množstvo Andarianov, ktorí tu boli so svojimi priateľmi a ženami.
Dve veci, ktoré kvôli ich prísnym zákonom o pokrvnej príbuznosti, nikdy nebude poznať a nikdy nebude mať.
Rozhodca konečne pustil jeho ruku, keď spustili klietku, aby odniesli jeho súpera na nosidlách. Obaja dosť krvácali z rán, ktoré si uštedrili v predchádzajúci tri a pol hodinách. Kým Odelus robil to najlepšie, čo mohol aby ho zabil, Talyn chcel len zvíťaziť.
To bola vždy jeho priorita. Ukončiť krviprelievanie. Chcel víťazstvo.
Rešpekt.
Najviac zo všetkého, chcel len uspieť.
No, nie práve teraz, lebo sa ledva vedel hýbať. Ale keď sa jeho pohyblivosť obnoví, bolo by pekné, ak by mal ženu, ktorá by mu pobozkala jeho zranenia. Otrel si predlaktím krv a pot z čela a vrátil sa na svoju stranu ringu, kde mu manažér a tréner gratulovali. Ich slová boli nezmyselné. Nešiel do súboja pre pochvaly.
Chce len zvýšiť svoju vojenskú hodnosť tak rýchlo, ako sa dá a udržať svoj zadok mimo problémov.
Bojoval, lebo to bolo všetko, čo poznal. A bol v tom dobrý.
Jediná vec, ktorá mu dávala skutočný pôžitok. Pretože tu, v tomto ringu, nemusel zadržiavať zlosť, ktorá ho hrýzla zakaždým, keď stál na druhej strane klietky. Talyn zobral uterák z rúk trénera a vyhýbal sa reportérom, kým sa predieral do svojej šatne. Nechal Erixa, aby to s nimi vybavil. Jeho manažér žil pre takéto sračky. On by si radšej odtrhol hlavu, ako by sa mal snažiť vysporiadať s ich andarianskými otázkami, na ktoré nechcel odpovedať. Od Andarianov, ktorí si mysleli, že nie je hodný dýchať ich vzduch.
Jeho manažér Erix si vychutnával jeho slávu, ako tak prebiehal z jedného interview k druhému, kde vychvaľoval jeho tréningové zručnosti v priebehu rokov.
Áno, isteže...
Presnejšie povedané, boli to Talynove päste a ochota hlúpo otvárať žily, či už jeho alebo súpera, vždy keď bol napadnutý.   
Stiahol si tú  krvilačnú masku z tváre a vytiahol chránič zubov, keď prechádzal popri strážam k svojej uzamknutej miestnosti. Na rozdiel od Odelusovej parádnej, jeho bola čistá diera. Holá, sotva zariadená miestnosť určená pre hybridov, aby sa osprchovali a prezliekli.
Žiadne parádičky. Úplne ohyzdná.
Presne ako on.

Ferrick, ktorý bol v strednom veku, nevrlý a bruchatý Andarioňan, sotva mu siahajúci po ramená, sa k nemu pripojil v šatni. Usmieval sa tak široko až mu boli vidno tesáky a jeho biele oči žiarili šťastím. „Nabudúce, dieťa, potrebujem aby si svojho protivníka zabil. Hovoríme tu o bonusovej výplate. Budeme bohatí.“
Talyn si odfrkol. „Ty budeš bohatý.“
„Och, okej. Ja budem bohatý. Ale mám štyri dcéry na univerzite s blížiacim sa obradom zasľúbenia. Musíš mi pomôcť. Nabudúce, vytrhni súperovi priedušnicu a utlč ho ňou. Môžem mať z toho nejaký úžitok. A kredity na môj zadok.“
Siahajúc po uteráku, sa na neho Talyn pobavene pozrel. „Čo keby som namiesto toho urobil z tvojej ženy bohatú vdovu?“
Ferrick sa zasmial. „Tá hrozba by mala väčší vplyv, ak by som nevedel, ako neznášaš rokovania s ostatnými a nie je žiadna šanca, že by si si vyjednával vlastný zápas. Alebo hovoril s médiami.“
„Nie som si istý, či by som na to vsadil svoj život... byť tebou.“ Talyn zamieril do sprchy.
„Mysli na to, dieťa! Len jedna smrť. Jedna! Pomalá a bolestivá je lepšia, ale je to na tebe, ja beriem aj rýchlu a bezbolestnú.“
Krútiac hlavou, Talyn si pustil sprchu a umýval si masku. Potom, čo Ferrik odišiel za reportérmi, vyzliekol sa, strčil si topánky a špinavé šortky do vaku a osprchoval sa. Na nižšej strane ringu nebol žiaden extra servis. Všetko bolo samoobslužné. Čo bolo pre neho v poriadku. Ako hovoril Ferrick, dával prednosť samote pred spoločnosťou, ktorá by len tláchala. Alebo ešte horšie, pätolízači pred tvárou a za chrbtom úplní debili. Voda bodala jeho rany a modriny. Ale na to bol tiež zvyknutý.
Práve sa dosprchoval, keď jeho vojenský náramok zhasol, čím poznal, že je načase sa vrátiť späť.  Vzal si kabát a dotkol sa svojich vojenských hviezd na epolete, a vyznamenaní a medailí, ktoré získal za posledné štyri roky. Zajtra by mal byť povýšený. S víťazstvom, ako bolo toto, a dosiahnutím osobného rekordu, to bolo takmer isté.
Ak by bol plnohodnotnýAndarioňan, nebolo by po tom pochýb. Pred štyrmi týždňami by to bola tiež sakramentsky dobrá pravdepodobnosť. Ale to bolo predtým ako z neho plukovník ChrisenAnatole urobil veliaceho dôstojníka.
Teraz...
Jeho komunikátor zabzučal špeciálnom vojenskou znelkou. Talyn si ho zastrčil do ucha a odpovedal, kým sa obliekal. „Major Batur.“
„Major? Kde ste?“ zavrčal poručík nafúkaným tónom. Opäť sa v ňom zdvíhala zúrivosť.  Legitímny dôstojníkby mal  byť schopný slovne udrieť na toho s nižším stupňom hodnosti. „Na ceste naspäť.“
„Zmeškali ste svoje prihlásenie.“
Talyn sa dusil. „To nie je možné. Moja skupina práve odišla. Mám čas do polnoci.“
„Nie, pane. Vy nie. Skontrolujte si rozkazy.“
Talyn si ich stiahol na komunikátor a zaklial. „Kontroloval som si ich pred odchodom. Môj zákaz vychádzania bol po polnoci.“ Zaškrípal zubami, keď zbadal, že Anatole zmenil jeho čas po tom, ako začal zápas, pričom vedel, že nie je možné, aby si to všimol, až kým ho neporušil.
„Bez ohľadu na to, máte teraz neospravedlniteľnú absenciu. Hláste sa u  veliteľa po príchode.“
„Vykonám.“ Talyn zavesil a začal si zbierať svoje veci. Toľko k oslave. Porušiť príchod nebolo niečo, čo by Andarionská armáda brala na ľahkú váhu. Bol to jeden z ich najstriktnejších predpisov, za čo boli najhoršie tresty pre každého debila, ktorý by to urobil.
Jeho zlosť stúpala ako sa tak tackal smerom k verejnej doprave. Ukázal svoj vojenský preukaz a sadol si dozadu, kým cestoval späť na základňu. Snažil sa udržať si hlavu od myšlienok na to, čo ho čaká po príchode, tak sledoval malý monitor, kde komentátor rozoberal výsledky dnešného zápasu.
„TalynBatur nie je len ten najmladší, ktorému sa podarilo získať titul, ale je to prvýAndarioňan, ktorý vyhral Zoftiq titul v Otvorenej aj Legitímny lige. Vieme, že Železné kladivo práve oslavuje svoje bezprecedentné a historická víťazstvo. Zdroje nám potvrdili, že bol videný vo svojej šatni s počtom nádherných žien súperiacich o jeho pozornosť. A som si istý, že sa im venuje, kým ja vám tu všetko hlásim.“
Posmešne si odfrkol, zatiaľ čo komentátor naďalej hlásal najlepšie momenty zápasu.

Prial by som si žiť život, ktorý si myslia, že žijem...
Úprimne, Talyn si pripadal akoby práve prežil svoj úplne prvý zápas. Bolel ho žalúdok. Ubolený. Unavený. Úplne vyžmýkaný. Aj v tú noc vyhral. Až na to, že vtedy tam neboli žiadny reportéri, ktorý by o ňom hovorili. Išiel domov, v daždi, do prázdneho apartmánu a urobil si polievku z plechovky. Spravil si domáce úlohy a ľahol si do postele skôr ako sa vrátila jeho matka, ktorá by zbadala jeho modriny a on by jej musel klamať, ako k nim prišiel. Dobre by mu vynadala, keby vedela, že v jeho veku bojuje. Vlastne mu nadávala až doteraz, za to, že je tak hlúpy, že vstúpil do ligy. Nedokáže vystáť, keď je ranený.
Len keby mal inú možnosť.
„Nikdy sa nič nezmení.“ Vydýchol Talyn. Pozrel sa na Andarianov na ulici a chcel to, čo mali oni.
Zúfalo.
Celý život  hral podľa pravidiel. Robil čo sa od neho očakávalo a dostal po zuboch od všetkých okolo seba.  Doslova aj obrazne.
Skončil s tým.
Len chcem byť normálny. Mať to, čo ostaní Andarioni považujú za samozrejmosť.
Anonymitu. Rodinu.
Vítajúcu ženu v posteli.
Spravodlivú pracovnú príležitosť.
Ale to boli prchavé suky, ktoré ho dostávali na okraj šialenstva.

S povzdychom sa pozrel na svoje rozkazy a chcel dať Farrickovi boj, po ktorom túžil. Od momentu, ako sa mu kráľovsky pokrvný Anatole pozrel do očí, ho plukovník nenávidel pre jeho nedostatočnú čistokrvnú kastu, kam patril. Ako väčšina ostatných, ktorých Talyn stretol, sa to bastardi ani nesnažili kryť. Išiel po Talynovi s psychotickou radosťou, akoby to bolo jeho božské právo trestať ho za to, že mal len jednu pokrvnú líniu od matky.
Nechaj to tak.
Popravde, už mal toho tiež dosť. V tomto bode bola jeho túžba po krvi už v nebezpečnom levely. Odložil komunikátor aby odohnal myšlienky, ktoré by ho mohli dostať do väzenia a začal zhromažďovať informácie o jeho ďalšom súperovi.
Presmeruj sa, hlupák.
To bolo to, v čom bol najlepší. Kým jeho matka mohla nenávidieť, čo robil so svojím životom, bojovanie ho udržiavalo na vodítku a pri zmysloch. Aspoň väčšinu dní.
Prižmúril oči a sústredil sa na slová na jeho komunikátore. Bol na hlavnej stránke bojov, keď mu vyskočila otravná pop-up reklama. Ako vždy, to chcel zavrieť. Až kým jeho pohľad nepadol na anjelskú tvár, ktorá sa na neho usmievala. Aj keď nebola najkrajšia žena, akú kedy videl, niečo na nej ho priťahovalo. Jemné, milé srdce, ktoré mu najviac chýbalo.
Sakra, bola...
Sladká. Ten druh ženy, ktorý spraví domov, za ktorý sa oplatí bojovať. Taký, ktorý by mohol pozdvihnúť mužskú dušu... spolu s ďalšími vecami.
Čas na zmenu, Talyn. Čas vziať si niečo aj pre seba.
Práve vyhral najväčší boj jeho kariéry. Získal titul, ktorý mal len málokto. Urobil, čo len veľmi málo Andarianovkedy spravilo... vyhral v oboch ligách.
Otvorenej aj Legitímnej.
Tesne pred jeho dvadsiatimi narodeninami.
Teraz bol čas bojovať pre jedinú vec na ktorej záležalo.
Jeho život.
Ja nie som bastard. A mal už dosť, aby sa s ním tak zaobchádzalo.


11 komentářů:

  1. Dakujem za uvodnu kapitolku. Tesim sa na dalsi pribeh z Ligy. Super preklad a korekcia. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Perfektní !!! Děkuji mnohokrát za překlad a korekci dalšího dílu Ligy.
    Díky!!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Vdaka za preklad a korektúru:-) a teším sa na dalšie pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za překlad, už jsem se těšila. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za ďalšiu časť:)

    OdpovědětVymazat
  7. Dekuji za preklad :D

    OdpovědětVymazat