úterý 18. června 2013

Peklo - K10

    10. Kapitola


    Aké boli šance, že sa toto stane? Nick zaškrípal zubami, až zacítil krv, keď spoznal chlapcov, ktorí držali zbrane. Alan a Tyree. Och áno, to bola karma epických rozmerov. Dlhoval obom z nich dostatočne veľkú odplatu, aby dostal krajinu z tohto dlhu. Oni boli jediný dôvod,
    prečo teraz pracoval pre Kyriana Huntera. Vrátil sa do dňa, keď ich hlúpo volal priateľmi, Alan do neho napálil len preto, že zabránil prepadnutiu dvoch turistov. Čo je to za ´priateľa´, ktorý by toto urobil druhému? Hej, poďme všetci spolu do väzenia, nie? Zabudni na vysokú školu, Nick a na budúcnosť s krásnou ženou a deťmi. Angola väzenie a vrecovité oranžové uniformy sú pre teba a tvoje ego oveľa lepšie. Všetci si nájdeme veľkých chlpatých frajerov a nikdy viac nebudeme mať nárok na slušnú prácu. No tak, poďme! Boo-yah!

    Keď Nick odmietol ohroziť to málo, čo ho čakalo v budúcnosti a nechcel ísť ďalej v Alanovom skvelom pláne, obrátili sa s chuťou proti nemu a skoro ho zabili. Ale s Kyrianom a jeho pomocou v poslednú chvíľu, nerátali. Oni to urobili s leskom v očiach, na ktorý doteraz nezabudol. Jeho ´priatelia´ z detstva, ktorí tvrdili, že sú bratia, len od iných matiek sa tešili, keď ho mohli zraziť na zem. Teraz, keď sa na nich pozeral v ich prirodzenom gangsterskom prostredí, akoby nevidel nič iné, než sebecké zvieratá, ktorými boli. Ako ich mohol niekedy volať priateľmi a nevidieť tú krutosť, ktorej boli schopní? Ale vtedy, nikdy nenasmerovali svoju krutosť na neho, iba na ľudí, o ktorých Alan a Tyree usúdili, že si zaslúžia ich nenávisť. Na konci dňa, Nick ich nechcel súdiť za veci, s ktorými si nemohli pomôcť, keď zvyšok sveta mylne súdil jeho. Ale niekedy, len niekedy, boli tieto rozsudky oprávnené a potrebné pre prežitie. A namiesto toho, aby povedali, že sa cítia byť poškodení okolnosťami mimo ich kontroly, Nick sa na nich pozrel bližšie a videl, že z veľkej časti ich situácia bola ich chyba a nikoho iného. Správne, alebo nesprávne, každý z nich robil vlastné rozhodnutia a mal by byť hnaný k zodpovednosti za nich. Snažiac sa, nedať to najavo, Nick sa porozhliadol po tieňoch, aby našiel chýbajúceho člena ich trestnej bandy. Ale tentokrát nebol nikde k videniu.
    „Kde je Mike?“ Spýtal sa Nick tlačiac Casey za seba, keď im pokojne čelil. Tento druh zbabelej spodiny ho vôbec nevystrašil. Sú na neho iba nasratí. „Konečne dostal rozum a išiel ďalej, alebo zacítil stopu a povedal Vám, kde sa máte držať?“
    Alan zalapal po dychu, keď spoznal Nickov hlas. „Go-chay? Nie, pes, to nie si ty. To nemôžeš byť ty.“
    Tyree ohrnul peru a prešiel chamtivým pohľadom po Nickovom novom oblečení. „Nie. to vôbec nevyzerá ako Go-chay. Nemá na sebe jednu z tých škaredých košieľ.“
    „Go-shay,” povedal Nick cez priestor medzi zaťatými zubami a opravil ich v nesprávnej výslovnosti jeho priezviska- niečo, čo vedeli, že nemôže vystáť. Alan sa na neho uškrnul. „Koho si prekotil, aby si sa dostal k takýmto handrám, chlapče? Viem, že si to nemôžeš dovoliť s matkou, ktorá sa vyzlieka, aby dostala gaťkovné a že ta stará dáma, pre ktorú pracuješ, ti neplatí toľké peniaze za vynášanie odpadkov v noci.“
    Tyree sa zasmial. „A ak áno, myslím, že by sme ju mali navštíviť raz v noci, keď bude zatvárať svoj obchod.“
    Casey začala hystericky plakať. „Čo sa to deje, Nick? Kto sú tí ľudia?“
    Hovoril s ňou cez rameno. „To je v poriadku. Upokoj sa.“
    Alan pískol. „To je tvoja žena? Day-am.” Naklonil hlavu, aby ju videl lepšie. „Nie. nemôže byť. Je príliš dobrá pre kus nevzdelaného Cajúnskeho odpadu, ako si ty. Teraz buď dobrý chlapec a odovzdaj nám jej kabelku a svoju peňaženku a my Vás túto noc necháme žiť.“
    Pomalý úsmev sa rozlial po Nickovej tvári ako sa vlámal do silného Cajunského prízvuku. Niečo, čo ich mohlo varovať, ako vrie jeho nálada práve teraz a skutočnosť, že by mali utekať tak rýchlo, ako len mohli. Čím viac Cajunsky znel, tým viac boli jeho činy smrtiace. „A teraz, drahá. Mohli by sme tráviť lepšie čas namiesto tohto, nie?“
    Alan natiahol svoju 38 a namieril ju na Nickovu hruď. „Koľkokrát ťa mám streliť, aby si sa naučil, ako sa máš ku mne správať, chlapče?“
    Odplata je tu.
    A prichádza, aby vyzdvihla dlh.
    Zdvihol ruky a roztiahol prsty, aby si mysleli, že sa vzdáva. Jasne, že áno. Nick Gautier sa vzdáva...
    Oni boli naozaj príliš hlúpi aby žili.
    „To je dobré, kápo. Nie je žiadna potreba k získavaniu nepriateľov. Všetko je dobré.“
    Nick sa pohyboval pomaly, zatiaľ, čo Caseyin nárek zvyšoval tempo. Natiahol ruku k nej. „Daj mi peňaženku, bebelle.”
    Slzy jej stekali po lícach, čím jej vytvárali pruhy z make-up, keď poslúchla bez otázok... niečo, čo by Kody nikdy neurobila. Do kelu, Kody by už vytiahla meč a odsekla jednu z ich hláv. Ale Casey nebola Kody. Bola tichá a bezmocná. Nick ovinul ruku okolo popruhu jej kabelky, keď lovil peňaženku zo zadného vrecka. Potom zašepkal Casey, „Keď sa pohnem smerom k nim, chcem, aby si si ľahla na zem, dobre? Zostaň tam, kým ti nepoviem, aby si vstala.“ Hlasnejšie, smerom k lupičom, povedal, „Len rob, čo hovoria, Boo. Všetko bude v poriadku.“
    Ruky sa jej viditeľne triasli, keď prikývla.
    Tyree si olizol pery, keď si zbežne prezeral telo Casey so záujmom. „Myslím, že by sme si mali zobrať tvoju priateľku a trochu sa s ňou pohrať, predtým, než ju pustíme. Čo myslíš, Alan?“
    Alan sa usmial. „Hej, myslím, že by sme to mali urobiť.“
    To sa, do pekla, nestane...
    Nick držal peňaženku pred Alanom, uisťujúc sa, že jeho vlasy má na dosah. „Myslím, že by to bolo pre teba veľmi nezdravé urobiť to,“ povedal Nick s hlasom o oktávu nižšie, zatiaľ, čo sa jeho ruky začali zahrievať. „Niečo, ako fajčenie dvoch krabičiek denne, ale oveľa smrteľnejšie a rýchlejšie by ťa to zabilo.“
    „Nevydesíš ma, ty pes a buď si sakramentský istý, že by si mi nemal hovoriť, čo mám robiť.“ Alan schmatol kabelku, mysliac si, že Nick uvoľnil zovretie, aby si ju mohol zobrať. Namiesto toho, Nick ho silno potiahol dopredu, čím si pritiahol Alana na dosah. Predtým, než Alan stihol chytiť rovnováhu, Nick mu vytrhol pištoľ z ruky a namieril ju na Tyreeho. Vystrelil. Kričiaci Tyree utekal k parkovisku. Nick by ho bol prenasledoval, ale Alan na neho zaútočil a chcel mu vziať zbraň. V tom okamihu, Nick cítil, ako mu narastajú sily s počuteľným ruchom, ktorý mu zaplnil uši divoko bubnujúcim rytmom. Vôňa a chuť krvi prenikali cez všetko. Kirast kiroza kirent. Koncipované násilie robí násilie a násilnú smrť. To bol prísľub písaný v prvom jazyku, ktorý bol dokola na Nickovom Malachaiskom symbole. Bol to kód jeho plemena.
    Alanova nenávisť a sklon ubližovať druhým kŕmili Malachaia vo vnútri Nicka a robili ho silnejším. To bol dôvod, prečo sa Nickov otec rozhodol žiť vo väzení, keď v ňom už neexistovala žiadna ľudská moc, ktorá by držala Adariana. Nenávisť, predsudky, žiarlivosť...všetky negatívne emócie okolo Malachaia, boli ako plechovka špenátu pre Popeye námorníka. Čím viac násilia bolo páchaného okolo nich, alebo na nich, tým viac energie a sily, z ktorých mohli čerpať. Teplo zachvátilo Nickove ruky, horiace medzi ním a Alanom. S prudkým výkrikom hnevu, Nick dal tvrdú ranu Alanovi do čeľuste, ktorá ho poslala rovno k zemi. Nick skočil na neho, rozdával jednu ohnivú ranu za druhou na Alanovom tele, keď sa snažil Alanovi odplatiť za minulosť, keď mal Alan v úmysle ho zabiť. Znovu a znovu videl tu osudnú noc v mysli, keď bol vydesený štrnásťročný chlapec a oni traja na neho dupali, bili ho a strelili do neho, zatiaľ, čo on sa iba snažil chrániť seba pred ich neoprávnenou brutalitou. A kvôli čomu? Pretože odmietol traumatizovať a okradnúť starší manželský pár, ktorý urobil jedinú chybu a to, že bol v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste? Chrapúni ako oni musia zomrieť. Alan a jeho posádka boli chorobou tejto zeme a je čas ju vyliečiť.
    „Zabi ho, Nick!“ vykríkla Casey. „Zabi ho. To je to, čo si zaslúži!“
    Pach krvi zosilnel v jeho nosných dierkach, ako Alan prosil o milosť, ktorú Nickovi neprejavil, zatiaľ, čo Casey ďalej kričala, aby ukončil Alanov život, ich dva hlasy sa miešali ako nejaký hrôzostrašný duet. Vo svojej mysli počul jeho Malachiský démonický smiech. Na jeho koži sa začala objavovať škvrnka jeho skutočných červených a čiernych tónov. Napádalo ho tisíc zvukov, ale jeden hlas znel najhlasnejšie. Spíme zdravo vo svojich posteliach, pretože silný muži sú pripravení navštíviť tých, ktorí by nám ublížili. Winston Churchill…  Kyrian to citoval tak často, že to neustále zvonilo v Nickových ušiach. Bolo to tak bežné krédo pre Temných Lovcov, že mnohí z nich to používali ako slogan vo svojich e-mailoch, alebo si to vytetovali na telo. Bolo to na druhom mieste po Sparťanskom motte: È tàn è epì tâs. Vráťte sa so svojím štítom, alebo na ňom. Teda víťazstvo alebo smrť. A Alan si rozhodne zaslúžil zomrieť za všetky jeho hriechy proti tomuto svetu. Za všetky jeho zločiny proti nevinným ľuďom, jeho obetí. Nick sľúbil sám sebe odplatu za to, že ho strelili, keď ich niekedy stretne. Osud mu priniesol Alana rovno do rany. Kto by argumentoval proti tomu, čo bol zrejme dar od Boha? Musím dodržať svoje slovo. Gautierovci si vždy spomenuli na svoje sľuby. To bola jediná vec, ktorú do neho mama vŕtala. Nikdy neporuš svoj sľub, obzvlášť, ak si ho dal sám sebe. Držal zbraň pri Alanovom spánku a vo svojej mysli videl jasný obraz Alana, ako stál nad ním, zatiaľ, čo Nick ležal dobytý a bezmocný na ulici. Videl dychtivý lesk v Alanových očiach, ako sa tešil z Nickovho fňukania, mieriac na jeho hlavu. „Pomodli sa, Gautier.” Povedal Nickovi. „Chystáš sa stať štatistikou.“
    Chlad Alanových akcií z toho večera postrčilo Nicka, aby vytiahol zbraň a palcom ju odistil. Pevnejšie zovrel spúšť. Práve, keď sa to chystal dokončiť, v mozgu mu zaznel hlas, ktorý prehlušil Alana aj Casey. Kodyn... Každý človek sa rodí s pocitmi závisti a nenávisti. Ak im dá voľný priebeh, budú ho viesť k násiliu a trestnej činnosti a akýkoľvek zmysel pre lojalitu a dobrú vieru ho opustí. Potom je navždy stratený. Je navždy zatratený. Nie je to o jeho svete a o okolnostiach jeho narodenia, ale jeho vlastnej slobodnej vôle.
    Zrazu sa jeho vízia vymazala a tento pocit akoby ho vrazil späť do jeho tela. Už teraz plne vedomý videl, koľko krvácajúcich rán spôsobil Alanovi. Bol na neho hrozný pohľad. Sotva rozoznateľné Alanove rysy. Jeho krv postriekala oboch. Jeho nové oblečenie, na ktoré bol tak hrdý, bolo teraz zničené. Ako som to mohol spraviť inej ľudskej bytosti? On nebol zviera. Nie, ty si horší. Si Malachai.
    „P-p-prosím.“ Prosil Alan cez svoje opuchnuté, krvácajúce pery. „Nezabíjaj ma.“
    Nick ho pustil a zapotácal sa.
    „Čo to robíš?“ Pýtala sa Casey, keď prekonala vzdialenosť medzi nimi. „Chystal sa nás okradnúť a mňa znásilniť. Je to zviera. Zabi ho skôr, než ublíži niekomu inému. Dlhuješ to svetu, aby bol bezpečnejší, ukonči jeho život.“
    Pre jej neustále otravovanie, hnev, začal narastať znova...Všetko zmizlo a on sa opäť zameral len na to, aby Alan trpel.
    Stávam sa Malachaiom...
    A nebolo nič, čo by mohol urobiť, aby to zastavil.


    4 komentáře: