pátek 26. dubna 2013

Nechvalně známý - K13



13. Kapitola


Kody sa zobudila v najmäkšej posteli, v akej kedy bola. Prepadla ju panika, keď si spomenula, čo sa stalo. Išla za Nickom, aby ho chránila a on bol bodnutý otcom. Posledná vec, ktorú si pamätala, bol Nick vo svojej démonskej forme. Napriek tomu, divoký Ambrosius Malachai plakal, keď ju objímal a prosil ju, aby neumierala.
Noir …
Zjednával s Nickom o jej život.
„Och, Nick.“ Zašepkala. Prosím, povedz mi, že nie.
Rozhliadla sa po miestnosti a potom sa zamračila. Ležala na staromódnej ružovej posteli. Ručne vyrezávane ruže tvorili takmer celú cestu k ozdobnému stropu, ktorý tvorila kupola nad ňou. Spodná časť bola namaľovaná ako modrá obloha a mrakmi. Vysoký oblúk nad hlavou niekto namaľoval, aby vyzeral ako antický chrám. Jej ťažký spodný kryt bol bohato námornícky pretkaný zlatými a vínovými stuhami. Posadila sa, čo okamžite oľutovala, pretože ju zasiahla vlna nevoľnosti a bolesti. Až potom si všimla, že má na sebe bielu flanelovú nočnú košeľu. Teplo a toasty, dajme tomu, ale...
Kto jej dal dole šaty? Čo sa s ňou stalo? Kde bola? Vedela, že nie je mŕtva. Nejako sa vrátila do ľudského sveta. Ale ako? Pozrela sa pod šaty a uvidela zubatú jazvu, kde bola bodnutá. Takže ich boj vo Fringe Realm nebol sen...
A teraz začínala byť nahnevaná. Kto sa jej odvážil dotknúť, zatiaľ, čo bola v bezvedomí? Čo sa stalo s Nickom? A čo bolo najdôležitejšie, Kde bol Nick teraz?
„Takže si stále medzi živými.“
Zdvihla hlavu od svojho oblečenia, aby videla Caleba stáť pri dverách. Tmavé vlasy mal sčesané z tváre dozadu, čo len zdôrazňovalo, akým pekným mužom bol. Ak by nemal ten malý démoní problém...
„Som u teba doma?“ spýtala sa.
„Nemusíš to hovoriť tak urážajúco.“
„Prepáč.“ Povedala unavene. „Nemáš poňatie, aké je mätúce, keď sa prebudíš na neznámom mieste a bez spomienok na to, ako si sa tam dostal.“
Caleb sa zasmial. „Jasné, že viem. Stáva sa mi to často.“
Prevrátila očami nad jeho desivým životným štýlom. „Áno, ale ja som sa prebudila v tejto posteli sama.“
Ostro sa nadýchol. „Hlboká rana, Kody.“
Možno, ale... „Chystáš sa mi povedať, ako som sa sem dostala a kto ma vyzliekol?“
Zdvihol ruky nad hlavu na znak kapitulácie. „To tvoj chlapec, nie ja. Ak chceš niekoho vyplieskať, privediem ti Nicka. On je ten, kto ťa sem priviedol.“
Teraz sa obávala ešte viac. „Povedal ti niečo o tom, čo sa stalo?“
„Len to, že vy dvaja ste boli napadnutí a že ty si išla k zemi. Musel Vás dostať niekam do bezpečia, aby si sa mohla vyliečiť. Zhodli sme sa, že zobrať ťa k nemu, by bola veľká chyba. Jeho mama by mu dala domáce väzenie až do dôchodku, keby to urobil, nehovoriac o tom, že by chcela vedieť, prečo ste zranení a prečo ste nešli do nemocnice.“
Pravda. Ale nič z toho neutíšilo jej obavy. Mala by byť mŕtva. Ako ju zachránil? Ani jedna z možností sa jej nepozdávala. Všetky končili tým, že Nick ublíži sám sebe.
„Kde je teraz?“
Caleb sa pozrel na hodinky. „Tak ako pred hodinou. V Útočisku. On a jeho mama by mali ísť o chvíľu do školy na rodičovské združenie.“
Spustil ruky a prižmúril na ňu oči. „Znervózňuje ma intenzita tvojho výsluchu. Vieš niečo, čo ja nie?“
„Noir mu ponúkol dohodu. Potrebujeme vedieť, či ju prijal.“
Caleb zbledol ako stena a v duchu zaklial. „Nick vyzeral normálne, keď som ho videl. Ale teraz si aj mne nahnala strach. Ten chlapec nachádza stále viac problémov...“
Ona by to netvrdila. Rovnako ako Bubba a Mark, Nicka ste nemohli nechať ani päť minút osamote, aby sa nedostal do niečoho, čo by nemal. Alebo, aby sa ho nepokúsilo niečo zjesť. Tak či onak, kryť mu chrbát bola práca na plný úväzok.
Zhlboka sa nadýchla. „Ako dlho som bola mimo?“
„Takmer štyri dni.“
Prikrčila sa v reakcii na odpoveď. Štyri dni? Naozaj? „To myslíš vážne?“
„Prečo by som si mal robiť srandu?“
„Ja neviem. Si daeva. Niektorí z Vás môžu byť skutočne zákerní.“
„To ti nabudúce pripomeniem, keď budeš potrebovať niekoho, kto ti zachráni zadok.“
Nevšímala si jeho hrozbu. Vždy prišiel, keď zavolala. V tomto bol veľmi spoľahlivý.
„Takže, čo všetko som zameškala?“
„Hlavná vec je, že škola bola dnes zrušená a nie,“ dodal rýchlo „nevidel som žiaden oheň, ktorý by to spôsobil. To kvôli tým hlúpym webovým stránkam, ktoré sa stále snažíme odhaliť. Tvorca poštval proti sebe ľudí ako zvieratá. Stalo sa tam osem bitiek a predvčerom dokonca triedna. Takže riaditeľ zvolal stretnutie fakulty, študentov a ich učiteľov v snahe zmierniť rodičovské obavy a nájsť zodpovednú osobu. Čo ma robí skutočne šťastným, pretože nie som gotik alebo emák.”
„Prečo?“
Urobil zvuk znechutenia. „Kto myslíš, že bude cieľom? Riaditeľ je presvedčený, že to je jedno z tých ´čudáckych depresívnych´ detí. Pretože, veď vieš, všetci sa režú a odmietajú byť spoločenskí.“
Samozrejme, že takí boli. „On vôbec nepozná svojich študentov, všakže?“
„Nie. Aj keby si mu o nich porozprávala, pochybujem, že by to pochopil. Ale vzhľadom k jeho postoju, rád by som mu predstavil Acherona a sledoval, ako mu exploduje hlava.“
Krátko sa zasmiala. Áno, Acheron by mu určite vyhodil jeho stereotyp z okna.
„Daj mi pár minút, nech sa oblečiem. Potom musíme nájsť Nicka.“

* * *

Nick si frustrovanie povzdychol, keď sedel pred kanceláriou a čakal na sekretárku, ktorá robila kópiu jeho odpisu pre matkine záznamy. Myslel na to, že tá žena musela zdolať dlhú cestu ku kopírke vrátane vyhliadkovej cesty cez Európu.   
Musel toho urobiť ešte veľa na to, aby tu bol prilepený. Aspoňže ho prišiel vyzdvihnúť Kyrian. Potom, čo bol napadnutý, ani Kyrian, ani jeho matka by ho nenechali samého ísť von po zotmení. Čakal netrpezlivo, postavil sa a začal sa pomaly prechádzať po čakárni. Chcel zakričať na sekretárku, ktorá bola pomalá ako slimák, ale vedel, že mama by mu to netolerovala. ´Každý si zaslúži rešpekt, Nick. Zvlášť tí, ktorí robia prácu za teba, aby ti uľahčili život. Boh im za to žehnaj. Ach áno, nemala žiadny zmysel pre humor, keď niekto prejavoval netrpezlivosť s pracovníkom.
„Oh, hej, tu je, Nick, Nick.“
Nick sa otočil a uvidel v chodbe Jill s bratom a dvoma staršími ľuďmi, ktorí sa mu zdali povedomí. Vzhľadom k tomu, že vyzerali príliš starí na to, aby boli ich rodičia, predpokladal, že to musia byť ich školský darcovia. Jill pribehla a objala ho. Trápne. Prečo to niektoré dievčatá robia? Nepáčilo sa mu, ako sa ho takto dotýkali. Pokiaľ to nebola Kody. To...to bolo rušivé. Pomoc. Stisla mu ruku, keď ho viedla ku dverám. „Nick, musíš sa zoznámiť s našimi sponzormi.“ Usmiala sa na neho.
„Toto je Nick, o ktorom som hovorila, že má rovnaké priezvisko ako Vy.“
„Ah.” Muž natiahol ruku k Nickovi. Zdalo sa to ako dosť slušné gesto. Jeho prešedivené vlasy naznačovali, že v mladosti boli hnedé. Oblečený v peknom hnedom svetri a kaki nohaviciach vyžaroval auru Garden District alebo Kenner staré peniaze. Rovnako ako jeho prízvuk a slovník. „Je mi potešením stretnúť ďalšieho Gautiera. Viem, že svet Jill sa točí okolo teba. Je to samé Nick sem, Nick tam po celú dobu. Jill sa zachichotala a sčervenela ako jej blúzka.
„Väčšina ľudí si myslí, že Nick je skvelý...ocko. Je to dobrý chlapec. Čestný študent. Má plné štipendium. Bol jedným z najlepších futbalistov, ktorých mali, kým nebol zranený. Už pracuje a šetrí si peniaze na školu. Nehovoriac o tom, že robí veľa charitatívnej práce. Každé ráno vstáva veľmi skoro a ide do bábkového obchodu Pani Lízy, aby jej umyl chodník a balkón, predtým, ako príde do práce a on do školy. A ani jej to neúčtuje.“
Nick si nebol istý, čo ho omráčilo viac. Jeho matka, ktorá ho chváli, alebo, že stojí pred svojimi skutočnými starými rodičmi. Niet divu, že mu pripadali povedomí. Niektorá jeho časť si ich musela pamätať z doby, keď ich videl v obchodnom centre. A teraz, keď vedel a rozhodne videl, ako bola jeho matka na neho hrdá. Rastúc na svojich nohách sa postavila vedľa neho. „Nick, zoznám sa so svojimi starými rodičmi. Vždy si bol na nich zvedavý. Tak tu sú.“
Jill klesla čeľusť,  zatiaľ čo Joey vypuľoval oči. „Myslela som, že ste hovorili, že nemáte žiadne deti, pán Gautier?“
Jeho starí rodičia vyzerali ako opuchnuté melóny. Bolo zrejme, že neboli spokojní s tým, že to Jill spomenula. Pan Gautier sa pozrel na Nicka. „Počul som, že podvádzal, aby sa dostal na školu.“
Jeho mama vrhla pohŕdavý pohľad na svojho otca. „To hovorí závisť. Dali mu robiť skúšku dvakrát, pretože boli ohromení jeho výkonom. Mal úplne rovnaký počet bodov aj čas pri dvoch úplne odlišných testoch. Sto percent. Nespravil chybu nikde a dokonca zodpovedal aj bonusové otázky. Zrejme, za tých stotridsať rokov, čo táto škola funguje, Nicky mal jediný perfektné skóre. Bol jedným z najlepších v školskej lige v krajine od tej doby.“
Wow. Jeho matka ho nikdy takto nechválila. Väčšinou ním pohŕdala. Buď pokorný v myslení a pokorný v činoch. Najviac zo všetkého, buď pokorný v reči. Rovnako, ako to mala robiť ona. ´Cti svoju matku´, zlaté pravidlo.
Na rade bola pani Gautierová, aby bola arogantná. „Ešte stále pracuješ v tom kurníku, predávaš samu seba za peniaze?“
Jeho matka ohrnula peru. „Nikdy som to nerobila.“
„To nie je to, čo mi bolo povedané.“
„Tak ti niekto klamal. A nie, nepracujem tam už. Som dennou manažérkou reštaurácie. Pracujem tam už viac, ako rok.“
„Čakáš, že ti uveríme?“ Jej otec sa uškrnul na Nicka.
„Viac, než sme uverili tomu, čo hovoríš o ňom? Dobrý Bože, pozri sa na neho. Do koľkých bitiek sa zaplietol?“
Jeho matka otvorila ústa, že bude reagovať, ale skôr, ako mohla, do čakárne prišiel Kyrian, aby ho zobral do práce. Oblečený v čiernom obleku od Armani, s čiernou košeľou a čierno- bielou kravatou, vyzeral každým kúskom ako bohatý podnikateľ a princ, ktorým už raz bol. Jeho blond vlasy boli dokonale štylizované a ak Nick nestratil svoj dobrý odhad, boli to dvojtisícové mokasíny, ktoré mal na nohách. A aspoň raz, nemal na sebe vo vnútri slnečné okuliare. Zastavil sa galantne pred nimi. „Cherise, ma petite, prišiel som skoro?“
Usmiala sa na neho. „Nie... Kyrian“ niet pochýb o tom, že sa musela veľmi premáhať, aby povedala jeho meno, pretože vždy trvala na tom, že mu bude hovoriť Pán Hunter. „Perfektné načasovanie.“
Opätoval jej úsmev. „Nick, musel som dať Bentley a Aston Martin do servisu na výmenu oleja. Takže sa obávam, že som sa dnes zasekol v dvojsedadlovom Lamborghini. Ale, pretože nechcem, aby si šiel sám domov po tom zlom prepadnutí, takže Ash povedal, že tu bude za pár minút a vyzdvihne ťa. Je to v poriadku?“
Nick bol ešte viac ohromený. Nikdy takto nepohadzoval svojimi autami. V tejto chvíli by pobozkal svojho šéfa za jeho zručnosť čítať myšlienky.
„Iste.“ Nick sa usmial. „Sľúbil mi, že ma bude učiť riadiť.“
„Oh, zdravím Kyrian. Cherise … Nick, ako sa cítiš, synu?“ Madaugov otec, Dr. St. James prišiel k ním a dal Nickovi láskavú ruku na rameno. „Madaug mi povedal, čo sa stalo. Úbohý chlapec. A na ceste k Líze, aby si jej pomohol zavrieť obchod. Má zlomené srdce.“
„Áno pane, mám z toho zlý pocit. Hovoril som jej, že to nie je jej vina. Ale ona ma nepočúva.“
„Ach áno, Liza je už raz taká.“ Dr. St. James nadskočil a potom si siahol do vrecka. „Práca ako vždy. Bude lepšie, ak to zdvihnem. Všetci sa opatrujte. Uvidíme sa neskôr.“
„Dobrú noc.“ Zavolal za nim Nick.
Jeho dedko sa zamračil. „Odkiaľ poznáš syna Dr. St. Jamesa?“
Nick pokrčil ramenami. „Spriatelili sme sa, keď som ho doučoval.“ Druh pravdy. Ale keby im povedal, že sa spriatelili vďaka hre, ktorá ovládala myseľ a menila hráčov na zombie, ktorú vytvoril Madaug, nemuseli by to prijať dobre.
„Tutor? Madaug?” spýtal sa dedko neveriacky, akoby nemohol uveriť, že by Nick mohol pomôcť niekomu inému. „Ale Madaug je génius.“
„V počítačoch a vede. Zaostáva v angličtine a sociálnych štúdiách.“
Áno, nechceli mať nič spoločné s ním ani s jeho matkou. Bolo to zrejme podľa odporu na ich lícach a opovrhnutím v očiach.
„No tak, Jill a Joey, musíme ísť.“
Jeho matka nepovedala ani slovo, kým neboli preč, potom sa otočila a objala Kyriana.
„Veľmi Vám za to ďakujem, pán Hunter. Ste najlepší.“
Kyrian sa prikrčil. „Žiadny problém. Rád pomôžem.“
„A to ste dnes určite urobili. Ďakujem, veľmi.“ Postrapatila Nickovi vlasy. „A ty buď opatrný. Uvidíme sa neskôr.“
„Áno, madam.“
Akonáhle jej sekretárka podala papiere, šli všetci von, kde mal Kyrian zaparkované auto na ulici pred školou. Nick spomalil, keď uvidel policajné auto a policajtov chodiacich s obrázkom, ktorý ukazovali jeho spolužiakom. Polícia v jeho škole nikdy neveštila nič dobré. Keď sa dostali ku Stoneovi, ukázal na Nicka. „Tam je.“
Nicka zamrazilo. Čo sa to, sakra, deje? Polícia spravila vzdušnú čiaru priamo k nemu. Najväčší z nich prižmúril oči.
„Ty si Nicholas Gautier?”
 „Áno.“
„Tak pôjdeš teraz s nami.“
Nick sa nervózne zasmia. „Ja si to nemyslím.“
„Ale my áno.“
„Nie.“ Povedala jeho matka ostro. „Môj syn nikam nepôjde.“
„Ale áno, madam. Máme príkaz na jeho zatknutie.“
„Za čo?“ on a jeho matka povedali súčasne.
„Znásilnenie a krádež.“











3 komentáře: